Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS), pred niekoľkými dňami oznámila, že za necelé štyri dni dostala od záujemcov o výstavbu slnečných elektrární na Slovensku s inštalovaným výkonom od 1 do 4 megawattov spolu 97 žiadostí s celkovým súhrnným výkonom 230 megawattov. Z týchto žiadostí uspokojila 36, po posúdení 57 žiadostí. Ostatné žiadosti neposudzovala, keďže sa vyčerpal vopred určený limit 120 megawattov. Regionálne elektrárenské distribučné spoločnosti takisto evidujú enormný záujem o výstavbu zdrojov s inštalovaným výkonom menším ako 1 megawatt, ktoré nepodliehali schvaľovaniu SEPS-om.
Čo je dôvodom tohto veľkého záujmu o výrobu elektriny z tohto obnoviteľného zdroja energie? Je to v prvom rade cena výkupu elektriny, ktorú stanovil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) pre zdroje zo slnečnej energie vo výške 425 -- 430 EUR/MWh garantovanú počas nasledujúcich 15 rokov. Takisto je to aj prudký pokles cien fotovoltických zariadení na svetových trhoch, čo vytvorilo ideálne podmienky na veľmi lukratívny biznis a zaručený zisk. I keď podpora obnoviteľných zdrojov energie vrátane slnečnej energie je veľmi potrebná, bolo by potrebné zvážiť, či tento systém garantovaných výkupných cien stanovených úradným spôsobom je ekonomicky odôvodneným spôsobom podpory. Príklad mnohých krajín vrátane Španielska a Česka ukazuje, že administratívne stanovovanie cien spôsobuje viac škôd ako úžitku. Dnes vidíme, že výkupné ceny sú stanovené príliš vysoko, zajtra možno budú príliš nízke. Dnešný prudký rozvoj a veľké investičné plány môže vystriedať pád, bankroty firiem a prepúšťanie zamestnancov. Navyše, vyššie ceny elektriny vyrobenej zo slnečnej energie zaplatia vo vyšších cenách spotrebitelia, ktorí môžu následne vnímať slnečnú energiu ako dôvod čoraz vyšších účtov. Preto by ÚRSO, SEPS a distribučné spoločnosti mali zvážiť aukčný predaj licencií na výrobu a predaj elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vrátane slnečnej energie. Licencie by dostali v danom limite len spoločnosti s najnižšou cenou výkupu, čo by stimulovalo efektívnejšiu výrobu elektriny, a teda rýchlejšie vyrovnanie sa trhovým cenám energie. Odbúrali by sa podozrenia z nekorektného spôsobu prideľovania licencií. Zároveň by sa šetrila peňaženka spotrebiteľa a štátu. Dnešný stav nahráva len nepremysleným, často aj ekonomicky nepodloženým investíciám, ktoré sú príliš drahé a skôr konzervujú stav efektivity vo výrobe energie z obnoviteľných zdrojov, čo neprospieva ani ich rozvoju.
Jaroslav Hofierka