Pre národné vlády a centrálne banky nie je veru dobrá správa, že negatívne dosahy prebiehajúcej hospodárskej a finančnej krízy zatiaľ nevedia riešiť ináč ako požičiavaním si peňazí od daňových poplatníkov, alebo si ich nechať na rotačkách vytlačiť. Potom sa nemôžeme čudovať, že ich ponúkajú lacno, a tak vygravírovaný nominál nezodpovedá kúpnej sile, čo tiež zvyšuje rozpočtové deficity. Väčšina štátov sveta hovorí o pokračovaní podpory hospodárstva aj v budúcom roku, čo odporuje názoru európskeho komisára pre hospodárske a menové záležitosti, ktorý vyhlásil: "Rast ekonomiky nebude možný bez zastavenia dlhu." Snehová guľa nabaľovaného mínusového rozpočtu sa totiž môže zmenšiť len kombináciou postupného obmedzovania rozpočtových stimulov, zvyšovaním daní a znižovaním výdavkov. Pokiaľ sa to nepodarí, budú dlhy kontrolovať rozpočet, stanú sa najväčšou nákladovou položkou v národných fiškálnych rozpočtoch, na konci ktorých je štátny bankrot.
Z doterajších skúseností z analyzovania prameňov krízy vyplýva, že príčinou je vždy vysoká cena konkrétneho produktu, trebárs nehnuteľnosti. Dočasne sa vykrýva lacnými úvermi, ale keď cena za štvorcový meter niekoľkonásobne prevyšuje mesačný zárobok a rozdiel sa nedokáže splácať hypotékou, dochádza k realitnej kríze. Obdobná situácia je aj na Slovensku, kde ceny nehnuteľností k pomeru priemerných zárobkov sú výrazne vyššie ako v okolitých krajinách a tak sa nemôžeme čudovať, že za posledný rok ceny nehnuteľností poklesli o viac desiatok percent. V žiadnom prípade však nemôžeme tvrdiť, že práve prepad cien nehnuteľností je u nás prameňom hospodárskej a finančnej krízy. Príčinu treba hľadať v strate exportných príležitostí, predovšetkým v poklese dopytu po našich priemyselných výrobkoch vo Francúzsku a v Nemecku, čo sú naši najväčší obchodní partneri. Na konci minulého roka síce došlo k hospodárskemu oživeniu v oboch ekonomikách, čo sa následne prejavilo aj na zmiernení medziročného prepadu slovenskej ekonomiky, bez zníženia nezamestnanosti a teda aj nárastu domácej spotreby. Klesá predovšetkým ziskovosť bankového sektora, znižuje sa objem investícií v nehnuteľnostiach, doprave a priemysle o viac ako 11 percent, v mínusových hodnotách je spotreba verejnej správy, čoho dôsledkom všetkého je najvyšší pokles zamestnanosti v histórii samostatného Slovenska.
Podľa publikovaných údajov sme sa v reálnej kúpnej sile dostali až v roku 2008 na úroveň pred nežnou revolúciou, pričom miera využívania pracovného času, a teda aj produktivity práce, je niekoľkonásobne vyššia. Dôsledkom tohto nerovnovážneho stavu je prebytok pracovnej sily, a teda aj nárast nezamestnanosti, o ktorej slovenský premiér vyhlasuje, že vo volebnom roku bude "boj s nezamestnanosťou" pokladať za najväčšiu výzvu. Konečne sme pochopili, že znižovať nezamestnanosť už nebude možné spoliehaním sa na predchádzajúcu úroveň exportu či domácej spotreby. Navyše, bude potrebné zásadným spôsobom zmeniť štruktúru domácej výroby, ktorá vôbec nezodpovedá štruktúre domácej spotreby, a tak zbytočne veľa dovážame. Musíme počítať s tým, že miera otvorenosti slovenskej ekonomiky sa bude znižovať, čo bude znamenať zásadnú zmenu v doterajšej orientácii slovenskej hospodárskej politiky. Jej podstata sa bude opierať v naštartovaní veľkých štátnych investičných projektov v spolupráci so súkromným domácim a zahraničným kapitálom do výstavby diaľnic a zatepľovania bytov. Pri znižovaní nezamestnanosti sa už nebudeme spoliehať na domácu spotrebu a nárast exportu na predchádzajúcu úroveň, čo zo strany slovenskej vlády treba pokladať za rozumné rozhodnutie. Naďalej ostáva otvorenou otázka o zdrojoch financovania veľkých investičných projektov. Vláda akosi zabúda na slovenských občanov v ponuke štátnych dlhopisov v nižších nominálnych hodnotách za vyšší úrok, ako dnes ponúkajú komerčné banky. Pri zadlžovaní krajiny je potrebné sledovať aj podiel zahraničných investorov, pretože to môže zvyšovať riziko, v našom prípade však z dôvodu zavedenia eura určite nižšie.
Vláda začína byť opatrná vo zvyšovaní deficitu verejných financií, o čom svedčí, že zatiaľ nerozhodla o predĺžení podpory nezamestnanosti o dva mesiace či zmiernení podmienok poberania dávok. Na druhej strane treba povedať, že viac ako 100-tisíc nezamestnaných z roku 2009 môže tak prísť o podporu s budúcoročným poberaním len sociálnych dávok. Hovorí sa o desiatke zahraničných investorov, ktorí majú vytvoriť tisíce ďalších pracovných miest, pričom vieme, že bez ich štátnej podpory, daňových úľav a dotácií obciam a mestám na výstavbu verejnej infraštruktúry to nebude lacné. Budeme tiež zvedaví, ako sa tohtoročný prepad HDP prejaví v prepočte na obyvateľa, keď za rok 2008 sme dosiahli 70-percentný podiel priemeru únie. S ďalším prepadom ekonomiky v budúcom roku nikto nepočíta, dokonca sa hovorí o najvyššom náraste v únii na úrovni troch percent. S čím nemôžeme počítať, je pokles nezamestnanosti, ktorá z objektívnych príčin fungovania hospodárskeho cyklu potrebuje nejaký čas. A tak podľa všetkého nám bude robiť radosť len miera inflácie, ktorá z opísaných dôvodov sa bude pohybovať na úrovni jedného percenta.
Róbert Hölcz