StoryEditor

Iracionálne nadšenie na trhu pominulo

20.09.2004, 00:00
Koncom 90. rokov minulého storočia začali na svetových kapitálových trhoch prudko stúpať ceny akcií firiem, ktoré podnikajú s výpočtovou technikou. Niekedy sa tento sektor označuje módnejším slovom hightech, alebo dokonca slovným spojením nová ekonomika. Mnoho firiem vysokých technológií vysvetľovalo ekonomický pokrok rastom množstva peňazí vložených do informačných technológií, ktorý od roku 1995 do roku 2000 predstavoval 20 percent ročne. V tomto období sa takmer zdvojnásobilo vybavenie americkej ekonomiky výpočtovou technikou. To podporilo iracionálne nadšenie v tom segmente kapitálového trhu, do ktorého sa zaraďovali takzvané technologické firmy.

Koncom 90. rokov minulého storočia začali na svetových kapitálových trhoch prudko stúpať ceny akcií firiem, ktoré podnikajú s výpočtovou technikou. Niekedy sa tento sektor označuje módnejším slovom hightech, alebo dokonca slovným spojením nová ekonomika. Mnoho firiem vysokých technológií vysvetľovalo ekonomický pokrok rastom množstva peňazí vložených do informačných technológií, ktorý od roku 1995 do roku 2000 predstavoval 20 percent ročne. V tomto období sa takmer zdvojnásobilo vybavenie americkej ekonomiky výpočtovou technikou. To podporilo iracionálne nadšenie v tom segmente kapitálového trhu, do ktorého sa zaraďovali takzvané technologické firmy.
Priemerné tempo rastu produktivity práce v rokoch 1972 až 1995 predstavovalo 1,4 percenta, v rokoch 1995 až 2000 stúplo na 2,5 percenta. Avšak údaje o vývoji americkej ekonomiky a ekonomiky v ostatnom svete ukázali, že v mnohých odvetviach zväčšenie investícií do informačných technológií neovplyvnilo rast produktivity práce. Ide o len o zhodu náhod. Koncom deväťdesiatych rokov stúpli investície do informačných technológií a súčasne bol ekonomický rast. V skutočnosti je medzi týmito dvoma faktami málo korelácie.
V posledných rokoch sa objavilo mnoho analytických materiálov o ekonomickom boome koncom deväťdesiatych rokov. Niektorí ekonómovia považovali rast založený na širšom zavádzaní informačných technológií za dlhodobý jav. Existuje aj protichodné stanovisko, podľa ktorého zvýšenie rastu sa týka len niekoľkých sektorov a podriaďuje sa zákonom cyklického vývoja ekonomiky.
Viera v svetlo na konci tunela podporila prudký rast kapitálových trhov v závere tisícročia. Špekulatívna bublina sa postupne nafukovala a potom spľasla. Hovoria o tom indexy kapitálového trhu, ktoré sú konštruované ako matematický priemer cien určitého množstva akcií. Sú odrazom celkového stavu určitého trhu s akciami. Hodnota indexu NASDAQ Composite, ktorý odráža stav cien akcií spoločnosti vysokých technológií, napríklad internet, sa za posledných päť rokov minulého storočia zošesťnásobila. Rekordný bod bol 10. marca minulého roku a potom klesol o 62 percent.
Index Standard & Poor´s (S & P) 500 dosiahol kulminačný bod 24. marca 2000 a tak ako iné americké indexy spadol. Bolo to o 23 percent. História bubliny kapitálového trhu sa zopakovala. Notoricky známym príkladom je rast a pád, či lesk a bieda, indexu S & P 500 v rokoch 1929 -- 1930. Za päť rokov do septembra 1929 index S & P stúpol trojnásobne a do septembra 1930 klesol o 34 percent. Fungoval tu mechanizmus spätnej väzby, ktorý stimuluje príliš veľkú reakciu obyvateľstva. Keď ceny akcií rýchlo rastú, pozornosť spoločnosti je upriamená na rast kotácií, dopyt po akciách sa zvyšuje, čo vedie k ich ďalšiemu rastu. Keď sa ceny akcií prestanú zvyšovať, proces sa končí. Keď sa začínajú znižovať, vytvára to obavy, zhoršujú sa očakávania, znižuje sa dopyt po akciách a podporuje to ich ďalší pád. Rastu dopytu po akciách a ich cien v rokoch 1995 až 2000 napomáhalo niekoľko udalostí v poslednom desaťročí minulého tisícročia. Patrilo medzi ne rozšírenie internetu a mýtus o jeho epochálnom význame pre ekonomiku a spoločenský život, politika štátov orientovaná na rozvoj trhov, rozvoj podnikateľskej mentality a pozitívny vzťah k riziku. Stredný vek dosiahli "babyboomeri", teda ľudia z mnohodetných rodín, ktorí sa v USA narodili v časoch prosperity a prežili šťastné detstvo. Dôležitým faktorom bolo aj väčšie množstvo informácií o ekonomike a podnikaní v médiách. K nim sa pridali veľmi optimistické prognózy analytikov, zníženie inflácie a očakávanie "svetlej budúcnosti" v novom tisícročí. Na to, aby bublina spľasla, netreba žiadne zlé správy, ale stačí, aby verejnosť dostávala menej dobrých správ. Jednou z nich sú obyčajné analytické údaje, ktoré si nikto nevšímal.
Pre kapitálový trh a návratnosť investícií je zaujímavý index označovaný symbolom P/E. Je to pomer medzi cenou akcie a ziskom na akciu. Jeho ideálna hodnota sa odhaduje na súčet miery inflácie a čísla 11. Niektorí burziáni hovoria, že hodnota tohto koeficientu je vlastne počet rokov, za ktoré sa investorovi vrátia peniaze vložené do akcií. Jeho priemerná hodnota v rokoch 1971 -- 1995 bola 14, čo zodpovedá reálnemu vývoju. Ale v rokoch 1995 -- 2000 bola 24 a odtrhla sa od reálneho vývoja ekonomiky.
Kapitálové trhy vo svete postupne znervózneli a rozpačito reagovali na nepatrné zníženie hospodárskych výsledkov spoločností. Táto reakcia bola len časťou procesu postupného spľasnutia bubliny. To sprevádzalo odhalenie nečestného správania sa k investorom. V USA dostali poriadnu príučku, ktorá sa skončila v niektorých prípadoch väzenskými celami, do ktorých sa dostali makléri, analytici, manažéri. Niekoľko faciek dostali aj vážené inštitúcie, ako sú globálne pôsobiace investičné banky. Iracionálne nadšenie na svetových kapitálových trhoch sa však premiestnilo do iného segmentu ekonomiky. To je však už iný príbeh.
(Autor sa zaoberá analýzou finančných trhov)

21. máj 2022 13:33