Lidové noviny
Pochovali sme studenú vojnu (niekoľkokrát za posledných štrnásť dní). Pochovali sme desaťročie neistoty (George W. Bush v utorok). A čo je pred nami? Nech už to bude akékoľvek, ružové to nebude. Ale nie je nutné maľovať dopredu čerta na stenu. Americký prezident George W. Bush si počína v zahraničnej politike pomerne obratne. Je to vďaka tomu, že Bushova zahraničná politika sa na rozdiel od Clintonovho "hľadania" pragmaticky sústreďuje na vytváranie mocenskej rovnováhy. Vytvára zväzky, ktoré sú výhodné predovšetkým pre Washington a nerozpakuje sa využiť svoju silu a moc v zahraničnej politike. "Tajomstvo politiky? Uzavrieť dobrú zmluvu s Ruskom," povedal raz Otto von Bismarck. Prezident Bush asi nemá tento výrok napísaný na manžete pre každodenné použitie. Viac-menej sa mu ho však podvedome či vedome darí napĺňať. Jeho objavené priateľstvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom je toho dôkazom.
(Od Bismarcka k Bushovi, František Šulc, 30. 5.)
Kommersant
Summity v Moskve sa pomaly stávajú rutinou. Ak by sme ich zhodnotili ako športový zápas, bol by stav 3:1 pre Rusko. Prvý bod získalo Rusko, keď predseda Európskej komisie Romano Prodi vyhlásil, že Európska únia má v pláne vyhlásiť, že Rusko je krajina s trhovou ekonomikou. Nie je to len hra so slovíčkami, ale vážne očko v prospech Ruska. Teraz sa proces pridruženia Ruska k Európskej únii urýchli. Hlavným problémom však zostávajú energetické tarify. Ani s budúcnosťou ruských bánk to nevyzerá ružovo. Medzinárodné úverové inštitúty uprednostňujú zaručiť dodávky predovšetkým spotrebných tovarov. Zahraničné banky sa na ruský trh nehrnú. Ďalším bodom v prospech Ruska je, že Gazprom dostal záruku o nedotknuteľnosti jeho dlhodobých zmlúv. S Ruhrgasom má zmluvu do roku 2020, s Wintershallom do roku 2023, s Talianskom do roku 2022, s Tureckom do roku 2025 a s Francúzskom do roku 2012. O svoj osud sa teda báť nemusí. (Rusko zvíťazilo 3:1, Nikolaj Barduľ, 30. 5.)