Podrobnejší pohľad na štatistiku však optimistický nie je. Jediným ťahúňom je Nemecko, istý podiel na tom majú iné krajiny "bohatého severu" - Holandsko, Rakúsko. Grécko sa prepadá, Portugalsko či Španielsko stagnujú.
Napospol ide o krajiny, kvôli ktorým eurozóna pred niekoľkými mesiacmi stála na pokraji rozpadu a ktorých dlhopisy podložené slabými rozpočtami a zavrhované investormi ťažia rozvahy komerčných bánk aj Európskej centrálnej banky.
Štatistika priamo zvádza k vysvetleniu, že za celým nemeckým ekonomickým zázrakom Nemecka a ďalších krajín sú výhradne škrty a umiernená rozpočtová politika. To je veľmi zjednodušený pohľad. Oveľa lepšie by v tejto súvislosti bolo hovoriť o dlhodobo veľmi chytrej rozpočtovej politike. Nemecko v priebehu krízy poskytlo bezprecedentnú pomoc vlastným firmám. Politika dotácie miezd, takzvaný kurzarbeit, pomohla udržať zamestnanosť, podnikom potom mnoho kvalifikovaných síl, čo umožnilo pri vyššom dopyte okamžitý nástup výroby.
Základ ekonomického zázraku Nemecka a ostatných krajín severe však leží dávno v histórii, v samotnej štruktúre hospodárstva. Ide o priemyselné a navyše exportne založené ekonomiky, ktoré sa len minimálne spoliehajú na domáci dopyt. Čo sa ukazuje byť veľmi úspešnou ekonomickou stratégiou. Ale len pre nich, nie pre južný zvyšok Európy, ktorý okrem turistiky (založenej hlavne na domácom či európskom dopyte) nemá čo ponúknuť.
Tým základným odkazom štatistiky preto nie je celkový rast HDP, ale rastúce rozdiely medzi krajinami. Potvrdzuje sa, že stabilita a sila regiónu i eura stojí a padá s Nemeckom, ktoré ako ekonomický líder bude vyžadovať väčší politický vplyv a ktoré vyhrá tak či tak. Ak pripustí, aby slabšie krajiny eurozóny zrážali euro, potom len získa ďalšiu výhodu v exporte. A ak nie, stále nie je vylúčená možnosť vzniku severného pásu silného eura.
Každopádne visačka, ktorú má na sebe európska ekonomika, nesie nápis "made in Germany".
Julie Hrstková ekonomická komentátorka |