ACTA. Skratka, ktorá je na internete v posledných dňoch prirovnávaná snáď až k bývalému komunistickému režimu. Obmedzovanie prístupu k informáciám, slobody názoru, rozsiahla cenzúra a silná ruka štátu. V skratke – áno, niektoré body dohody sa dajú vysvetliť aj takto. Právnický text je tak zamotaný a nekonkrétny, že by sa dal vysvetliť ako obyčajný autorský zákon, ale aj ako výrazné obmedzenie internetu tak, ako ho poznáme.
Text je medzinárodnou Obchodnou dohodou proti falšovaniu. Združuje niekoľko desiatok krajín z celého sveta vrátané členských krajín EÚ a podľa tvorcov má za účel bojovať proti nelegálnym kópiám. Jej znenie bolo dlhé roky utajované a keď sa dostalo na verejnosť, zdvihlo vlnu odporu. Obsahuje sporné body, ktoré môžu kriminalizovať väčšinu používateľov internetu – stačí si stiahnuť obľúbený album. Dohoda kladie dôraz na pokutovanie porušovania autorských práv tak, aby malo odstrašujúce dôsledky. Sú v nej aj poznámky, ktoré by štátom umožňovali dobrovoľne kontrolovať, či máte pri prechode colnicou legálne skladby v notebooku alebo v prehrávači.
Podobne ako americký zákon SOPA a PIPA, aj znenie ACTA je výsledkom tlaku lobistických skupín na štátne orgány. Tento tlak je tu už od vzniku prvých filmov. V USA veľkí hráči založili kartel a sťažovali tvorbu menším autorom. Tlak podobných skupín vidno aj v patentových vojnách. Keď je možné patentovať si obdĺžnik so zaoblenými hranami a displejom v strede, na trh sa vstupuje naozaj ťažko.
Vydavateľstvá hudby, filmov, softvéru a ich ochranné organizácie podnikajú všetko pre to, aby ostali sedieť na zlatých vajciach. Prečo aj nie, veď ide o obrovské peniaze. Robia však jednu veľkú chybu – tou je spôsob boja proti „pirátstvu“. Schválne, kúpili ste si v poslednej dobe film na DVD? Kým sa dostanete cez protipirátske upozornenia, nepreskočiteľné upútavky a menu, ubehne niekoľko minút. Ak si ho stiahnete, môžete ho hneď sledovať. To isté pri hrách – niektoré napríklad vyžadujú pripojenie do internetu, aby mohli stále overovať, či je hra legálna. To pri pirátskej kópii nehrozí. Poučením pre vydavateľstvá by malo byť to, že používateľ vždy pôjde cestou najmenšieho odporu. Je to úplne prirodzené.
V hernom priemysle to niektorí hráči pochopili už dávno. Ponúkajú digitálnu distribúciu s častými výraznými akciami a neotravujú množstvom protipirátskych ochrán. Výsledkom je spokojný používateľ, ktorý namiesto sťahovania nelegálnej verzie päťkrát klikne, z účtu mu automaticky odíde niekoľko eur a za pár minút sa môže hrať.
Veľkí hráči na filmovom a hudobnom poli ale idú inou cestou. Cestou obmedzovania. Výsledkom je aj ACTA, ktorej tvorba bola od začiatku ovplyvňovaná zástupcami vydavateľstiev a protipirátskych organizácií. Táto medzinárodná dohoda, ktorú stihlo podpísať už 22 krajín EÚ (zo susedov napríklad Česká republika a Poľsko), je formulovaná tak všeobecne, že konšpirátori vymýšľajúci hororové scenáre ani neboli potrební.
Jednou z mála jednoznačných ustanovení dohody je poznámka o tom, že nemôžeme požadovať od úradníkov, aby niesli zodpovednosť za svoje úkony. Všeobecných vyhlásení sú však desiatky. A práve na nich je najhoršie, že si ich snaživý úradník pri príprave slovenských zákonov môže vysvetliť veľmi zle. Dôraz je kladený na to, aby mali opatrenia proti porušovaniu autorských práv odstrašujúci charakter. Sem patria napríklad likvidačné pokuty, vytvorenie akéhosi sadzobníka pokút, či trvanie na tom, aby šlo o trestný čin s možnosťou uväznenia.
Lobizmus vydavateľstiev vidno aj v článku, ktorý popisuje ochranné systémy. Podľa ACTA by mohlo byť nelegálne vyrobiť kópiu pre vlastnú potrebu, ak by bolo nutné obísť DRM ochranu. Takáto ochrana napríklad zabraňuje svojpomocne odblokovať DVD s filmom, ktorý ste kúpili v USA – kvôli ochrane sa na európskych prehrávačoch neprehrá. Dovoz, výroba a distribúcia zariadení alebo programov, ktoré takéto obídenie umožňujú, je tiež sporná. A pritom môže ísť o neškodnú napaľovačku, či napaľovací program. Záleží na tom, ako to sformulujú naši zákonodarcovia.
Skutočným extrémom sú možnosti dávané colníkom. Tí by mohli zadržať podozrivé zariadenia pre kontrolu, či dáta na nich neporušujú autorské práva. Sem môžeme zaradiť prehrávače, mobily či notebooky. Ovplyvnené by dokonca mohli byť aj zásielky z eBayu – väčšina lacných predmetov z Ázie sú kópie značkových produktov. Našťastie je prijatie tejto časti dohody dobrovoľné, no pri pohľade na možné dôsledky aj tak naháňa husiu kožu.
ACTA dáva do rúk vydavateľom silné zbrane, napríklad možnosť dostať sa k osobným údajom o internetovom používateľovi len na základe žiadosti doručenej súdu. Dbá aj na vytvorenie sadzobníka pokút, ktorý by sa používal pri porušeniach autorských práv. Táto časť je však ľahko zneužiteľná, keďže s vydavateľmi má kopírovať špeciálny štátny orgán vytvorený na základe dohody. Mohlo by tak prísť k tomu, že by si vydavateľstvá nastavili premrštené sumy, podobne ako v súdnych prípadoch zo zámoria – až 60 000 eur za jedinú hudobnú skladbu. Likvidačná by pritom mohla byť aj suma v stovkách eur za skladbu.
Nie je morálne akceptovateľné, aby sme používali plody niekoho práce (hudba, video, programy a iné) zadarmo, keď ich autor zadarmo neponúka. Je to jednoducho neférové, dokonca ani pre vlastnú potrebu. Protipirátske organizácie ale svojím prístupom „sťahovačov“ nedonútia začať si obsah kupovať. Skôr ich nahnevajú, keď z každého prázdneho CD, DVD i pevného disku vyberajú poplatky ako kompenzáciu za možné kopírovanie. Ak zákonmi obmedzia internet, začne sa zdieľať šifrovanými spôsobmi a napaľovanie CD/DVD zažije svoju renesanciu. Zákony by mali riešiť šíriteľov nelegálneho obsahu na svojom území, ale na to na Slovensku existuje Autorský zákon a dohodu ACTA nepotrebujeme.
Skutočné riešenie tkvie v jednoduchej distribúcii. Mnohí používatelia sú ochotní za sťahovanie platiť, no odmietajú prvky, ktoré ich obmedzujú – napríklad väčšinu ochrán. Ak by niektorý z veľkých digitálnych distribútorov ponúkol paušálny mesačný poplatok za prístup k starým i novým filmom a seriálom, či príjemné ceny za širokú ponuku hudby, „pirátske“ kópie by pre mnohých stratili opodstatnenie a možno by aj stúpli zisky. Indície naznačujú, že presne takúto činnosť mal v pláne veľký sťahovací server Megaupload, no americká FBI ho nedávno zrušila a prevádzkovateľa zatkla. Môžeme len špekulovať, či aj kvôli tomu, že šliapol veľkým vydavateľstvám na otlak, alebo nie.
V súčasnosti je situácia okolo dohody ACTA sporná. Slovenské politické strany sa vyjadrujú skôr negatívne, no to môže byť z veľkej časti ovplyvnené blížiacimi sa voľbami. Každopádne je dobré, že sa o tejto téme začína búrlivá celoeurópska diskusia, aj keď prichádza veľmi neskoro. Rozhodovať bude až nová vláda, čo sa dá využiť na komunikáciu s politikmi i pokračovanie protestov proti dohode. Ak bude tlak verejnosti dostatočný, kontroverzná ACTA nebude podpísaná.
Matej Švantner, IT odborník, Živé.sk