Pri príležitosti pätnásteho výročia zamatovej revolúcie ožili v médiách opäť diskusie o tom, či nemala byť voči vtedajšej komunistickej nomenklatúre menej zamatová, kto má na jej vzniku a charaktere najväčšiu zásluhu, kto ju v skutočnosti podnietil, kto najviac ovplyvnil ďalšie politické i ekonomické rozhodnutia a hlavne -- kto z nasledujúcich zmien politického a ekonomického systému najviac vyťažil. Takéto analýzy sú užitočné pre súčasníkov, aj pre tých, čo vedia o novembri 1989 len z rozprávania.
Historici, angažovaní i neangažovaní účastníci udalostí v novembri 1989, sa zväčša zhodujú na tom, že najradikálnejšie požiadavky nastoľovali predstavitelia študentov. Uplynulé storočie bolo svedkom študentských revolúcií v Spojených štátoch, Nemecku aj vo Francúzsku. Ich lídrami boli komunisti a ľavičiari všetkých odtieňov, ich heslami bol mier, dekolonializmus, ľudské práva. Ciele však mali tieto revolúcie rôzne a napospol pragmatické. Mladí Američania chceli skončenie vojny vo Vietname, lebo nevideli dôvod ísť tam bojovať a zomierať. Francúzski študenti odmietali školskú reformu, lebo mali pocit, že má riešiť nie ich problémy, ale problémy vlády. A mladí Nemci chceli zabrániť prijatiu zákona o výnimočnom stave, lebo siahal aj na ich existenčné záujmy. Sociológ a historik Raymond Aron tvrdí, že na skutočnom začiatku revolty francúzskych študentov v roku 1968 bola úzkosť z obavy o vlastnú kariéru a budúcnosť. A to je asi spoločný menovateľ všetkých študentských revolúcií bez ohľadu na to, či komunisti stoja v ich čele alebo proti nim, teda aj tej československej zamatovej. Keď ju dnes analyzujeme, mali by sme myslieť najmä na jej nenápadný príchod. Všetci súčasníci revolúcie v roku 1989 sa dnes zhodujú na tom, že ju čakali, len nikto nevedel kto a kedy ju začne, ani to, že pád bývalého režimu bude mať taký prudký priebeh. Pre slovenských súčasníkov platí pasívne čakanie na revolučnú rozbušku dvojnásobne.
A ešte jeden citát R. Arona: "Francúzi nie sú schopní robiť reformy, ale čas od času sa zmôžu na revolúciu." Každý národ je iný. Slováci zas nie sú schopní robiť revolúcie, ale čas od času sa zmôžu na reformy. Zatiaľ. Teraz si Dzurindova vláda užíva pochvaly za reformné premiantstvo. Na vysvedčení jej už chýba len jednotka za reformu vysokých škôl. Už čoskoro chce s vlastným konceptom vysokoškolskej reformy prísť minister financií Ivan Mikloš.
Poučený dejinami by sa nemal nechať pomýliť nudnou fasádou študentských internátov. Budúce voľby sa nezadržateľne blížia a takúto rozbušku revolty proti pravicovej vláde určite nenechajú bez povšimnutia a podpory všetci, ktorí chcú zmenu vlády. Či už zo zištno-pragmatických, naivnoekonomických alebo čisto ideových dôvodov.
StoryEditor
Študentská nuda
Pri príležitosti pätnásteho výročia zamatovej revolúcie ožili v médiách opäť diskusie o tom, či nemala byť voči vtedajšej komunistickej nomenklatúre menej zamatová, kto má na jej vzniku a charaktere najväčšiu zásluhu, kto ju v skutočnosti podnietil, kto najviac ovplyvnil ďalšie politické i ekonomické rozhodnutia a hlavne -- kto z nasledujúcich zmien politického a ekonomického systému najviac vyťažil.