Vojna centrálnych bánk je tu (komentár)

Volatilita sa vrátila na menové trhy ako stály hosť. Je to preto, že investičný svet zvolal Heuréka! Vo svete ničím nepodložených mien je víťazom krajina, ktorá svoju menu znehodnocuje najviac. S príchodom liberálno-demokratickej vlády v Japonsku začala v decembri opäť zúriť menová vojna. A kto chvíľu stál, stojí opodál.

Po dramatických pohyboch z druhej polovice roka 2008 sa volatilita menového trhu pomaly vrátila do normálnejších medzí, aj keď v priebehu rokov 2009-2011 zažila niekoľko výkyvov. V roku 2012 potom volatilita takmer zmizla, takže koncom roka sa rozmedzie obchodovania vrátilo na predkrízové úrovne rokov 2006-2007. V niektorých prípadoch, napríklad u menových párov britskej libry k americkému doláru a amerického dolára k doláru kanadskému, bolo rozmedzie obchodovania na desaťročných minimách alebo v ich blízkosti.

Analytici prišli s vysvetlením, že dôvodom nízkej volatility je znižujúci sa rozdiel medzi úrokovými mierami, pričom najväčší má z krajín G10 austrálsky dolár - len tri percentá. Dokonca aj centrálne banky rozvíjajúcich sa krajín začali znižovať sadzby, aby podporili domácu ekonomiku. Centrálne banky tiež zlikvidovali všetky systémové riziká tým, že sa snažia byť stále všadeprítomné. Nekonečným nalievaním likvidity sa snažia zabrániť všetkému negatívnemu, čo by trhy mohlo postihnúť.

V polovici minulého novembra boli v Japonsku vyhlásené voľby, v ktorých zvíťazili opoziční liberálni demokrati, ktorí sú zapálenými stúpencami oslabovania jenu pod maskou "boja proti deflácii". Od tej doby japonský jen oslabil voči doláru o nevídaných 17 percent a o viac ako 20 percent voči euru. Stačili na to necelé tri mesiace, počas ktorých sa ujal úradu pán Abe.

Medzitým vo svojom výkazníctve ponechala Európska centrálna banka komerčným bankám až príliš priestoru. Tie situáciu využili a vrátili časť záchranného balíčka predčasne. Vďaka tomu euro tento rok prakticky vystrelilo hore. Libra sa potáca na okraji priepasti vďaka nástupu nového guvernéra Bank of England, pána Carneyho, ktorý pravdepodobne začne veľké oslabovanie britskej meny. Austrálsky aj kanadský dolár sa tiež chvejú. Lenže toto je len začiatok. Tento rok sa na forexe stane oveľa viac.

Japonsko bolo prvou krajinou, ktorá začala brať menovú politiku ako úplne zásadnú súčasť národných záujmov. To je síce pochopiteľné, ale v globálnej ekonomike so slabým dopytom a nadmernou kapacitou je tento krok tiež aktom medzinárodnej ekonomickej agresie, ktorá nezostane bez odozvy. Vypukla globálna menová vojna.

Volatilitu menových párov ženú vpred dva faktory. Prvým je politizácia národných bánk. Začala v Japonsku, ale čoskoro dorazí do Európy - Bank of England môže byť po nástupe Carneyho ďalšia. Stačí, keď začne realizovať radikálne kroky k tomu, aby Británia dosiahla "únikovú rýchlosti". Politizácia prichádza s vedomím toho, že centrálne banky disponujú najväčšou mocou nad menou a hospodárstvom štátu. Ide o moc, ktorú by si vlády rady uzurpoval pre seba, pretože voliči požadujú po politikoch vykonávanie väčšieho množstva pozitívnych zmien.

V blízkej budúcnosti bude ďalším ťahúňom medzinárodná reakcia na nedávny dramatický krok Japonska. Zapnite si pásy a sledujte vysokú volatilitu na menovom trhu. Dochádza tu k zmene paradigmy. Už nestačí len skupovaní rizikových aktív. Centrálne banky dajú zelenú agresívnym bitkám v blate znehodnocovania mien, do ktorých sa postupne zapojí jeden štát za druhým. A koniec koncov, všetky meny budú aj naďalej dlhodobo oslabovať voči jedinej skutočnej mene - zlatu. V každom prípade nás čaká veľmi zaujímavý pohľad.