Bývalý eurokomisár Günter Verheugen rozhodne nie je vyznávačom zdravého životného štýlu. Počas rozhovoru pre týždenník Ekonom vypil svoje druhé dvojité espresso a po interview utekal z nefajčiarskeho hotela na dvor s krabičkou cigariet v ruke.
A aj keď už najvyššiu politiku pred dvoma rokmi opustil, stále patrí zrejme medzi výrazné politické tváre. "Keď som bol komisárom, mali sme zásadu, že na nové členské štáty sa vo veci eura nemá nijako tlačiť. Myslím, že na vás tiež nikto tlačiť nebude. Ale môj tip je, že do konca desaťročia budete súčasťou eurozóny, "hovorí na adresu Česka Verheugen, ktorý sa dlhodobo odmieta vyjadrovať k názorom českého prezidenta Václava Klausa. V Prahe hovoril aj o budúcnosti európskej energetiky.
Vy sám nefandíte jadru, ste spokojný s rozhodnutím nemeckej vlády zatvoriť po havárii vo Fukušime definitívne atómové elektrárne?
Rozhodnutie opustiť jadrovú energiu padlo už oveľa skôr, za vlády Gerharda Schrödera (nemeckým kancelárom bol v rokoch 1998 až 2005, pozn. red.). Ďalšia vláda to rozhodnutie zvrátila a teraz to zase otočila. A takýto prístup sa mi rozhodne nepáči. Pretože ide o nepredvídateľné rozhodnutia, ktoré majú negatívny vplyv na celú európsku ekonomiku. Pre energetický sektor v Nemecku to je, samozrejme, komplikácia, pretože spôsob, ako súčasná vláda prechod na nové zdroje elektriny riadi, je úplná katastrofa. Žiadna stratégia pre to, aby dodávky elektriny boli dostatočné a zároveň za rozumnú cenu, zatiaľ neexistuje. Obnoviteľné zdroje sú bezchybné, ale sú veľmi drahé a nedokážem si napríklad predstaviť, že by sme sa obišli bez väčšej spotreby uhlia.
Pokiaľ ide o Nemecko, prestížny Gallupov ústav nedávno zverejnil prieskum, podľa ktorého svetová verejnosť Nemecko považuje za svetového lídra, konkrétne 47 percent opýtaných, dokonca o percento viac ako v prípade Spojených štátov.
To ma celkom prekvapuje...
...pravdepodobne to súvisí s vývojom finančnej krízy. Ste spokojný s tým, ako sa Nemecko profiluje ako líder Európskej únie?
Nie, to nie som. Naopak som presvedčený, že nemecká vláda je z veľkej časti zodpovedná za to, ako finančná kríza zasiahla Európu. Stačí si spomenúť na prvú nemeckú reakciu na grécke problémy. Najprv tie problémy vláda zľahčovala, potom dávala najavo, že ju vlastne nezaujíma, či Grécko skrachuje, alebo nie. A takýto prístup na jednotnom trhu situáciu výrazne zhoršoval. Politika vlády Angely Merkelovej sa dá popísať asi takto: dnes povieme, čo rozhodne nikdy nehodláme urobiť, a o tri mesiace neskôr to urobíme. Nemecko porušilo všetky tabu, ktorá si samo pôvodne určilo. Odmietalo európsku ekonomickú vládu, máme ju. Nechcelo transferovú úniu, vznikla. Bolo proti aktívnejšej úlohu Európskej centrálnej banky, tu už máme tiež ... S takou náhodnou politikou nie je možné byť spokojný. Nemecko je tiež v Európskej únii v podstate osamotené. Hlavnou prioritou by podľa neho mali byť úspory, snaha o vyrovnaný rozpočet. Ale tento pohľad ostatné krajiny príliš nezdieľajú.
Angelu Merkelovú by ste teda za úspešnú političku neoznačili?
Určite nie. Úspešná je v tom, že pre svoju politiku dokázala získať pomerne širokú podporu, to áno. Ale to, že sa nemeckej ekonomike darí veľmi dobre, nie je zásluha vlády, ale nemeckého priemyslu a najmä exportérov.
V akej fáze finančnej krízy podľa vás sme? Už sme na dne, alebo to najhoršie ešte neprišlo?
Rozhodne nič nie je za nami. Na druhej strane neverím extrémnym názorom, že celá Európska únia, sytém, na ktorom stojí, a najmä eurozóna, skolabuje. Zároveň nezdieľam ani optimistický pohľad prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, ktorý vyhlásil, že finančná kríza už je za nami. Jeden z hlavných dôvodov krízy je totiž stále prítomný; naopak sa ešte prehlbuje.
A to je?
Nestabilita európskeho bankového sektora. Členské štáty tiež nie sú schopné zvládať svoje rozpočty, znižovať zadlženie, ktoré je stále veľké. Ekonomický rast je nízky, nedostatočný pre boj s dlhom. A potom je tu aj nestabilná politická situácia. Predpokladám, že francúzske prezidentské voľby povedú k zásadnej zmene v rozložení síl v Európe. Ak vznikne nová francúzska vláda s novým prezidentom, bude nejaký čas trvať, než si vo vzťahu k Európe ujasní, čo vlastne chce a čo bude robiť. Všimnite si, že ani Brusel teraz neprijíma žiadne rozhodnutia. Takže nie je žiadny dôvod byť veľký optimista. Podobne nie je jasné ani to, či začne skutočne platiť, čo Európska únia dohodla v rámci fiškálneho kompaktu. Pretože niektoré európske krajiny majú vážne problémy a také opatrenia si jednoducho nemôžu dovoliť.
Günter Verheugen (68)-Nemecký a európsky politik. - Vyštudoval históriu, sociológiu a politické štúdiá na univerzite v Kolíne nad Rýnom a na univerzite v Bonne. - Pracoval na viacerých pozíciách na ministerstvách vnútra a zahraničia nemeckej spolkovej vlády. - 1983-1999 poslancom nemeckého Spolkového snemu za sociálnodemokratickú stranu SPD. - V rokoch 1999-2004 komisárom pre rozšírenie EÚ. - 2004-2010 podpredsedom Európskej komisie a komisárom zodpovedným za oblasť priemyslu. - Teraz je profesorom Viadrina University vo Frankfurte. - Európski novinári mu vyčítajú rýchly prechod z funkcie eurokomisára k lobingu, Verheugen to popiera s tým, že spoločnosť European Experience, ktorú založil, je think-tank, nie lobistická agentúra. |
Rozhovor vyšiel v týždenníku Ekonom