Nemecká kancelárka Angela Merkelová si môže vydýchnuť. Nakoniec pre reformu záchranných fondov (EFSF) získala dostatok poslancov aj vo vlastnom tábore a koaličná kríza v najväčšej európskej ekonomike je zažehnaná. Teraz sa po nejakej dobe pozornosť presunie do Bratislavy.
To je posledná krajina, kde sa ratifikačný proces teoreticky môže zadrhnout (v ďalších štyroch je zaistená solídny podpora). reklama Reforma EFSF počíta so zvýšením flexibility fondu (intervencie na dlhopisových trhoch, kapitálové injekcie do bánk) a súčasne zvyšuje príspevky členských krajín do fondu. Súvisiace Misia veriteľov je späť v Grécku.
V prípade Slovenska sa príspevky majú zvýšiť z 4,4 na 7,7 miliardy eur. To je zhruba 10% slovenských HDP, čo pre sporiacich Slovákov nie je rozhodne malá čiastka. Príspevky do fondu sú síce čisto vo forme záruk (nie priame prevody peňazí), minimálne v prípade Grécka však existuje dosť veľká pravdepodobnosť, že mnoho záruk bude skutočne musieť byť realizovaných.
Žiadať solidaritu po Slovákoch s Grékmi nie je ľahké aj preto, že Slovensko muselo na rozdiel od Grécka v poslednom čase splniť všetky maastrichtské kritériá a Európska komisia bola pri hodnotení relatívne tvrdá. Teraz eurozóna žiada Slovákov o pomoc Grécku, ktoré kritériá nikdy neplnilo a Slovensko s ním má minimálne reálne aj finančné väzby. Je pravda, že akákoľvek finančná nákaza v eurozóne by tvrdo dopadla aj na malú a otvorenú slovenskú ekonomiku. Aj tak sa zdá ale príspevok sedem a pol miliardy eur trochu prehnaný.
Diplomatický tlak zo zahraničia však po Nemeckom "áno" bude v nadchádzajúcich týždňoch gradovať, a preto slovenská koalícia nakoniec pravdepodobne ako posledná v rade (25.10.) reformu a zvýšenie svojich príspevkov schváli.
Jan Burešhlavný ekonóm Poštovej sporiteľne |