Prijaté novely školských zákonov ostali v tieni štrajku učiteľov. Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) nespí a navrhuje zmeny školskej legislatívy. Za činorodosť ho treba pochváliť. Ale cesta, ktorú si vybral, ktorá oberá školy, žiakov a rodičov o slobody, cesta, ktorá smeruje k modelu školy pred rokom 1989, je cesta zlá.
Problematický priemer
Priemerná známka dva, resp. 2,75 z posledných ročníkov základnej školy rozhodne o tom, či sa žiak vôbec môže uchádzať o prijatie na gymnázium, resp. strednú odbornú školu. Nuž napríklad nádejný „Rembrandt“, ktorý má z matematiky, fyziky štvorky, nemá šancu dostať sa na vysnívanú umeleckú školu. Očakávam, že sa v dôsledku prijatých noviel školských zákonov začnú zlepšovať známky žiakov základných škôl, ale zároveň vzrastie korupcia, lebo ľudia so širokými lakťami si nájdu spôsob, ako zabezpečiť dobré známky svojim deťom.
Kvalite to však rozhodne nepomôže. Mimochodom, tento model ministra Čaploviča sme v slovenskom školstve už mali – pred rokom 1989. Nedá mi v tejto súvislosti si nespomenúť na starú múdrosť, ktorá hovorí, že nie pre školu a známky sa učíme, ale pre život. Som presvedčený, že táto stará múdrosť poriadne utrpí.
Rozhodnutie celku
Veľké bude prekvapenie rodičov, keď zistia, že dobrá stredná škola otvára len jednu triedu prvého ročníka a pre ich deti „nie je miesto“. Počty tried prvých ročníkov bude totiž všeobecne záväzným nariadením určovať vyšší územný celok. A to všetkým stredným školám v kraji, nielen svojim. Teda aj súkromným a cirkevným.
Rodičom a žiakom sa značne obmedzí možnosť výberu školy a školám ich pôsobnosť. Ďalšia sloboda má pristrihnuté krídla. Často som počul argument, že vzdelávanie je spoločný záujem a vlastne všetky školy sú na jednej lodi. Niekto si asi naivne myslí, že všetky školy v kraji sa v akejsi dojemnej zhode dohodnú na počtoch tried prvých ročníkov. Nuž, ak sú naozaj na jednej lodi, tak prijatou novelou zákona je vyšší územný celok na kapitánskom mostíku a súkromné a cirkevné školy sa ocitli v podpalubí.
Financovanie centier
Osobitnou kapitolou noviel školských zákonov je novela zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Dôvodom jeho zmien bolo, že cez niektoré školské zariadenia unikali financie zo školstva. „Šikovnejší“ si na vylepšenie príjmu pre svoje školské zariadenie – išlo najmä o centrá voľného času – vytvorili obdobu „mŕtvych duší“. Minister sa rozhodol rýchlo konať. To je v poriadku. No riešenie, ktoré navrhol, chváliť nemožno. Naopak, navrhnuté zmeny vyvolali búrku protestov.
Nedajú sa komentovať všetky výhrady k novele, ktorú minister Dušan Čaplovič presadil. Jednu však nemožno nespomenúť. Zjednodušene povedané, financie na školské zariadenie (centrum voľného času, materskú školu a podobne) išli podľa počtu detí – teda na základe výkonov. Po novom obec dostane peniaze podľa toho, koľko detí býva v obci. A to bez ohľadu na to, či obec má centrum voľného času, či materskú školu. Čo sa stane? Rodič, ktorý vodí svoje dieťa do školského zariadenia inde než v mieste svojho trvalého bydliska, bude jedného dňa nemilo prekvapený, keď jeho dieťa odmietnu. Dôvod: nedostali naň peniaze.
Kto je Martin Fronc
Vyštudoval numerickú matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po skončení štúdia začal pracovať na Katedre matematických metód Vysokej školy dopravnej v Žiline, kde v roku 1984 získal docentúru. Po roku 1989 začal byť politicky aktívny v Kresťanskodemokratickom hnutí. V druhej vláde Mikuláša Dzurindu pôsobil ako minister školstva, v súčasnosti je podpredsedom parlamentného výboru pre vzdelávanie.