Španielsko je časovanou bombou (komentár dňa)

Je dobre známe, že španielska ekonomika sa nachádza v depresii (nie recesii). S oficiálnou mierou nezamestnanosti približne 23% a nezamestnanosťou mladých blízko 50% nie je vôbec zveličením, keď použijeme výraz depresia. Pravdepodobnosť sociálnych nepokojov je extrémne vysoká. Generálny štrajk zvolaný len nedávno odborovými zväzmi je iba piatym svojho druhu od konca Francovho režimu v roku 1975. V Španielsku ide o ojedinelú situáciu, čo len podčiarkuje úpadok v nálade medzi obyvateľmi a narastajúci pocit zúfalstva. Tí, ktorí prácu stále majú chcú ochraňovať svoje privilégiá a použiť nezamestnaných ako svoju politickú zbraň.

Medzitým sa španielske banky potichu potápajú na dno. V podstate sa z nich stali zombie banky, hlavne čo sa týka tzv. „cajas“, ktoré majú vo svojich portfóliách obrovské množstvo aktív spojených s trhom nehnuteľností, ktorých hodnota kolaterálu sa rapídne prepadá. Na tomto mieste treba poznamenať, že nedávne stresové testy amerických bánk nebrali dostatočne do úvahy aj takúto možnosť a tiež to, že vládne dlhopisy môžu poklesnúť viac ako sa v súčasnosti očakáva.

Ale vráťme sa späť k Španielsku. Wall Street Journal (WSJ) sa nedávno venoval posledným dátam z trhu nehnuteľností a majme na pamäti, že toto sú oficiálne štatistiky. Skutočný stav môže byť omnoho horší. Ako píše WSJ, ceny domov v Španielsku sa prepadli najrýchlejším tempom vo štvrtom kvartáli, čo je nepochybný znak, že dlhotrvajúci pokles hodnoty nehnuteľností bude aj naďalej pre španielske domácnosti a banky predstavovať veľký problém.

Protestujúci si zakrýva tvár počas generálneho štrajku na protest proti vládnym reformám pracovného trhu a úsporným opatreniam v Barcelone. TASR/AP

Ceny domov padli vo štvrtom štvrťroku v medziročnom porovnaní v priemere o 11,2%, čo je o 4% viac ako vo štvrťroku predtým a ceny použitých domov sú podľa štatistického úradu krajiny nižšie o 13,7%. Oba údaje sú najhoršie od roku 2007, kedy sa úrad začal zaoberať monitorovaním cien na celonárodnej úrovni. Práve v roku 2007 dosiahli nehnuteľnosti po desaťročnom boome svoj vrchol.

Pokles indikuje, že španielsky trh s nehnuteľnosťami koriguje podobným tempom ako ten americký krátko po vypuknutí finančnej krízy v roku 2008 a ceny môžu naďalej klesať, prinajmenšom v tomto roku. V predchádzajúcich kvartáloch boli poklesy cien aspoň o niečo „miernejšie“ – výsledok podporných opatrení vlád a bánk, ktoré sa obávali efektu, ktorý by spôsobil kolaps cien nehnuteľností.

Španielske banky držia viac ako 400 miliárd eur vo forme pôžičiek realitnému a stavebnému sektoru, ktoré sú kryté kolaterálom, strácajúcim hodnotu tým ako sa ceny nehnuteľností ďalej prepadávajú. Toto množstvo predstavuje približne 40% španielskeho hrubého domáceho produktu.

Medziročné zmeny cien španielskych nehnuteľností

Treba poznamenať tiež to, že oficiálne dáta vo veľkej miere zľahčujú skutočný stav. Sú však používané bankami ako základ pri oceňovaní kolaterálu, ktorým sú v ich účtovných knihách kryté pôžičky realitnému sektoru. Španielsky bankový systém je preto ešte viac vrtkavý, ako sa vo všeobecnosti predpokladá. Súčasná „španielska“ Ponziho schéma, keď banky „zachraňujú“ vládu kupovaním španielskeho vládneho dlhu prostriedkami z LTRO, zatiaľ čo dve agentúry vlastnené vládou v rovnakom čase pomáhajú bankám, sa zdá byť odsúdená na zánik. Táto schéma tkvie v myšlienke, že finančné trhy môžu byť balamutené navždy. Je nám všetkým jasné, že trhy nie sú dokonalé a môžu sa nechať klamať dosť dlhú dobu. Avšak slovíčko „navždy“ by sme mali používať veľmi opatrne.

Prvé semienka sváru už začínajú prenikať na povrch: posledná aukcia vládnych dlhopisov priniesla menší dopyt ako sa očakávalo a ministerstvo financií predalo menej cenných papierov ako očakávalo. Španielsky ekonóm zo spoločnosti Global Insight tvrdí, že vládne dáta poukazujú na to, že ceny španielskych realít poklesli od svojho vrcholu v rokoch 2007-2008 o viac ako 20%, i keď v skutočnosti to môže byť dokonca až 50%. Pokračujúca nerovnováha medzi dopytom a ponukou naznačuje, že ceny budú klesať aj počas celého roku 2012, dodal ekonóm. Vyhliadky ostávajú pochmúrne, keďže sa očakáva zníženie dopytu z toho dôvodu, že zadlžené domácnosti sa len ťažko dokážu vyrovnať s katastrofálnou situáciou na trhu práce a obmedzeným prístupom k úverom.

Minulý mesiac prezentoval španielsky minister financií plán, ktorý by banky donútil odložiť si v tomto roku dodatočných 50 miliárd eur. Tie by mali slúžiť na krytie strát z pôžičiek spojených s realitným trhom. Tento očistný plán má tiež za cieľ umožniť rýchlejšiu korekciu cien nehnuteľností, aby nižšie ceny aspoň trochu naštartovali dopyt v tomto umierajúcom sektore.

Minulotýždňové štatistiky ukázali, že predaj nehnuteľností pokračoval v januári v poklese, keď na anualizovanej báze dosiahol 26%. Minulý rok sa v Španielsku predalo iba o niečo viac ako 361 000 domov, čo je o polovicu menej ako v roku 2007.

Nezabúdajme, že to bolo iba pred rokom, čo španielska centrálna banka trvala na svojich vyhláseniach, že bankový systém v krajine by v „najhoršom prípade“ potreboval iba 20 miliárd eur. Teraz sa toto číslo zvýšilo na 50 miliárd eur a tak sa zdá, že sa stalo niečo horšie ako „najhorší scenár“. Je vysoko pravdepodobné, že ani táto suma nebude stačiť.

Španielsko – horšie ako Grécko?

Čoraz viac názorov sa prikláňa k tomu, že situácia v Španielsku je ešte závažnejšia ako v Grécku. Takéto tvrdenie sa nedá v súčasnosti potvrdiť ani vyvrátiť. Španielsko má aspoň ako-tak konkurencieschopný exportný priemysel, i keď je pravdepodobne príliš malý na to, aby v súčasnej kríze krajine výraznejšie pomohol. Povzbudivé je však to, že sa ešte stále nájdu ľudia, ktorí si nemyslia, že inflačný pokus s názvom LTRO vyriešil všetky problémy, ktorým Európa čelí.

To je prirodzene v rozpore s líniou vyjadrení eurokratov, ktorí nás chcú presvedčiť, že švihnutím čarovného prútika sa všetko napravilo. Nemecký minister financií, Wolfgang Schäuble, napríklad rozhodne odmietol akékoľvek porovnanie Španielska s Gréckom, keď situáciu v Grécku opísal ako „úplne unikátny prípad“ a dodal, že Španielsko zaznamenalo obrovský progres, ale ešte stále nemá vyhraté.

Spoločnosť Capital Economics zas tvrdí, že súčasné udalosti v Španielsku môžu pozastaviť akékoľvek pokusy o zníženie rozpočtového deficitu. Podľa nich existuje niekoľko správ tvrdiacich, že verejný dlh môže byť vyšší ako vykazujú oficiálne štatistiky a na mieste sú tiež obavy, že v nasledujúcich rokoch môže dosiahnuť veľmi znepokojujúce úrovne. Bankový systém je podľa spoločnosti tiež veľmi krehký a vývoj na realitnom trhu by mohol znamenať, že sa zopakuje scenár z Írska. Rozhovory o záchranách, resp. bankrotoch suverénnych štátov by potom nadobudli úplne nový rozmer a pre eurozónu by mali ďaleko väčšie konzekvencie ako v prípade Grécka. Španielsko je jednoducho omnoho väčšie ako Grécko a ak by existovalo čo i len malé riziko defaultu alebo potrebnej záchrany, z toho plynúce implikácie by boli pre menovú úniu neporovnateľne závažnejšie.

A to je v skutočnosti ten rozhodujúci bod: nie je to ani tak otázka toho, či je situácia v Španielsku naozaj horšia ako v Grécku. Je to fakt, že od krízy v Španielsku závisí osud eurozóny oveľa viac v porovnaní s gréckou krízou. Zvážme, koľko peňazí (a hnevu) si vyžiadala „záchrana“ Grécka – a to ešte nehovoríme o tom, že Grécko možno bude v budúcnosti potrebovať ďalší balík záchran, resp. ďalšiu reštrukturalizáciu dlhu. Skutočný problém je ten, že Španielsko je „príliš veľké na to, aby bolo zachránené“.

Zdroj: Financial Sense