Do parlamentných volieb ostáva 38 dní. Voľby sú vážna vec a ich výsledky ovplyvnia smerovanie krajiny na dlhý čas, dokonca dlhší, než jedno volebné obdobie.
Nedá mi v tejto súvislosti nezamyslieť sa nad smerovaním krajiny, ktorá bola ešte na začiatku tohto storočia na tom ekonomicky lepšie ako Slovensko a omnoho lepšie ako Poľsko.
Líder jednej zo strán roky bojoval o to, aby zvíťazil vo voľbách, a tým získal čo najväčší vplyv a moc. Jednoducho, aby dokázal presadiť čo najviac zo svojich predstáv o smerovaní krajiny. Vo svojej snahe využíval všetky prostriedky, o ktorých si myslel, že mu pomôžu tento cieľ dosiahnuť – vrátane populistických sľubov a vytvárania si
nepriateľov. A to nielen medzi politickými stranami, ale aj v podnikateľskej sfére či v zahraničí. Vyvolával páčivé, no nerealistické očakávania.
Po voľbách v tejto krajine v roku 2010 získala jeho politická strana ústavnú väčšinu a on sa stal väzňom svojich sľubov. Malými krokmi sa líder víťaznej strany najskôr postaral de facto o znárodnenie druhého dôchodkového piliera, pokračoval špeciálnymi daňami pre špecifické sektory ako je bankovníctvo, telekomunikácie, maloobchod či energetika.
S jedlom rastie chuť, a tak postupne došlo k ďalším krokom, ktorých výsledkom bolo obmedzenie nezávislosti centrálnej banky, respektíve k celkovému obmedzeniu nezávislých inštitúcií, akými sú médiá, fiškálna rada či súdy. Osobitnou kapitolou je zmena volebného zákona, pri ktorej došlo k úprave volebných okrskov tak, aby to vyhovovalo vládnucej strane.
Dnes je táto krajina, aj vďaka krokom víťaza volieb, štátom s najvyšším dlhom z krajín V4 a má povesť najmenej zodpovednej krajiny vo fiškálnej oblasti. Jej vlastná mena sa začiatkom januára ocitla na historickom minime, všetky tri veľké ratingové agentúry ju už teraz hodnotia v špekulatívnom pásme. Inštitúcie ako MMF či EÚ odmietali rokovanie o poskytnutí kreditnej linky, medzinárodné renomé vlády je viac ako zlé....
A ak sa tento problém nevyrieši, nie je vylúčené, že môže zbankrotovať skôr, ako toľko omieľané Grécko. Toto všetko sa dá „dosiahnuť“ vďaka hlasom vo voľbách, pričom prvým krokom v špirále bolo trestanie fungujúcich častí ekonomiky vyššími daňami.
Ale späť k nám domov. Ja ako bankár som si paralelu s príbehom tejto krajiny nevybral náhodne. Banková daň je už realitou aj u nás a niektorí politici sľubujú po voľbách jej zdvojnásobenie. A klamú voličov, že banková daň nebude mať negatívny vplyv na rast ekonomiky, zamestnanosť a dostupnosť úverov. A ktovie, akú ďalšiu inšpiráciu budú ešte za hranicami hľadať. Musím sa pýtať, či je naozaj nevyhnutné skúšať prejsť po tejto ceste. Nepovedie nás nikde inde, než kde sa končí krajina z môjho príbehu. A poznáte to – múdry sa učí na chybách iných...
Autor je predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne