Grécke voľby ohrozujú politické elity (komentár)

V Grécku sa 6. mája uskutočnia parlamentné voľby a dve tradične najsilnejšie strany sa podľa prieskumov nachádzajú na svojich historických minimách. Ak by voľby naozaj dopadli tak, ako naznačujú prieskumy, v krajine sa vytvorí roztrieštený parlament a slabá vláda, v ktorej sa doterajšie elity budú musieť deliť o moc s menšími politickými stranami, z ktorých mnohé nesúhlasia s nedávnymi úspornými opatreniami. Následkom toho sa takáto vláda bude snažiť zmierniť tieto opatrenia, ale zároveň bude musieť zabezpečiť, aby krajina aj naďalej dostávala pomoc z Európskej únie.

Od polovice 20. storočia bola grécka politická scéna ovládaná iba niekoľkými vplyvnými rodinami, najmä Papandreousovcami a Karamanlisovcami. Od skončenia vojenskej diktatúry v 70. rokoch si tieto rodiny udržali moc vytvorením dvoch dominantných politických strán: stredoľavého panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) založeného Papandreouom, a stredopravej Novej demokracie (ND), ktorú založil Karamanlis.

Andreas Papandreou, syn bývalého trojnásobného gréckeho premiéra, Georgiosa Papandreoua, vytváral PASOK na začiatku 70. rokov. Andreas bol predsedom vlády dvakrát – v 80. a v 90. rokoch a jeho syn, Gerorge, zastával túto pozíciu od roku 2009 až do politických turbulencií, ktoré v novembri 2011 viedli k jeho rezignácii. Nová demokracia bola založená taktiež v skorých 70. rokoch Konstantinom Karamanlisom, ktorý sedel na stoličke predsedu vlády trikrát, predtým ako založil stranu a potom sa stal premiérom ešte na jedno volebné obdobie a dvakrát bol zvolený za prezidenta. Jeho synovec, Kostas, bol predsedom vlády od roku 2004 do 2009. Spoločne získali v minulosti PASOK a ND v parlamentných voľbách viac ako 80% hlasov a len zriedkakedy boli nútené vytvárať koalíciu s menšími stranami.

Avšak ekonomická, sociálna a politická kríza predstavuje pre doterajšie elity vážnu hrozbu, a preto je reálne, že prvýkrát za niekoľko desaťročí môže skupina malých strán poraziť doterajších suverénov. Až desať strán môže dosiahnuť 3% voličských hlasov, ktoré sú potrebné na účasť v parlamente. Viaceré z nich sú predstaviteľmi krajnej ľavice, či pravice, ktoré striktne vystupujú proti rétorike úsporných opatrení. I keď tieto strany nebudú dostatočne silné na to, aby vytvorili spoločnú koalíciu, nepochybne budú „rušivými“ silami v gréckom parlamente.

Strany hlavného prúdu vnímajú voľby ako kľúčový súboj o udržanie si kontroly. V tomto duchu implementovali aj nový volebný zákon, ktorý umožní, aby ktorejkoľvek strane, ktorá získa v hlasovaní ľudu 39% a viac, bolo pridelených dodatočných 50 kresiel v parlamente. Avšak, pri nízkych preferenciách oboch strán vyplývajúcich z volebných prieskumov nebude asi stačiť ani táto klauzula na vytvorenie „jednofarebnej“ vlády. Najpravdepodobnejším scenárom je aliancia PASOK-ND. Ak by v rokovaniach zlyhali, môžu sa poobzerať po koaličnom partnerovi z radu „nekonvenčných“ politických strán. Dôsledkom takého spojenia by bola krehká vláda, ktorá by neustále čelila riziku rozpadu. V podstate ani tak nezáleží na tom, ako celé voľby nakoniec dopadnú; výsledok bude podobný za každých okolností: nová grécka vláda bude slabá a krehká. Akákoľvek koalícia, ktorá vznikne, bude čeliť veľmi agresívnej opozícii.

Okrem toho, nová vláda sa bude musieť vyrovnať jednak s gréckymi voličmi, ktorí sú ostro proti úsporným opatreniam zavedenými predchádzajúcou administratívou a tiež s faktom, že záchrany zo strany EU, ktoré držia krajinu nad vodou, boli podmienené práve týmito opatreniami. Z toho dôvodu sa nová vláda asi bude pokúšať zjemniť rozpočtové ciele, aby upokojila svojich voličov a zároveň tiež bude chcieť zavádzať dostatočné reformy s cieľom nepoštvať proti sebe európskych lídrov. S najväčšou pravdepodobnosťou schváli fiškálny pakt a ohlási implementáciu niektorých reforiem, ale vo všeobecnosti bude presadzovať spomalenie rozpočtových škrtov – hlavne, keď sa očakáva, že ekonomika krajiny v tomto roku poklesne o 5%.

Doterajšie grécke dominantné strany si už začínajú byť vedomé tejto novej politickej reality. Počas kampane, líder Novej demokracie, Antonis Samaras, ktorého strana podporovala prijatie úsporných opatrení výmenou za bailout krajiny, sľúbil nižšie dane, viac výdavkov v sociálnej oblasti a kroky vedúce k obnoveniu hospodárskeho rastu. Nech už bude mať nová vláda akékoľvek zloženie, bude musieť vyrovnať protichodné tlaky od voličov a z Bruselu.

Zdroj: Stratfor