Rok 2011 sa nezačínal dobre, ale ani Nostradamus so Sybilou a celým prognostickým ústavom by nedokázali predpovedať, ako zle sa skončí.
Neschopnosť koalície zvoliť generálneho prokurátora síce generovala veľa „blbej nálady“ a kauza Nitrainvest vyprodukovala nemálo znechutenia, zdalo sa však, že až na vnútorné problémy v SDKÚ koalícia funguje. Iste, dalo sa čakať, že Dzurinda odstráni z vlády Radičovú, ktorej zásady škodili kšeftu. Bolo jasné, že Sulík ešte bude závidieť Belousovovej tú facku, ktorú vylepila Matovičovi. S veľkou dávkou skepsy sa dokonca dalo aj obávať o existenciu vlády v jej aktuálnom zložení. No politickú smrť pravice neočakával nikto.
To, ako Sulík položil vládu, bolo naivné, neefektívne a kontraproduktívne – ale legitímne. Pokiaľ ide o politickú prácu, zlyhala aj Radičová, tak isto pre svoje hodnoty, a práve preto si ju jej volič váži. Nemá zmysel hľadať jednotlivých vinníkov. Slovenských politikov dobehli dejiny, ktorým sa nedokázali prispôsobiť.
„Bodaj by si žil v zaujímavých časoch“ je kliatba, ktorá sa v Európe napĺňa. Spoločný projekt Nemcov a Francúzov na vytvorenie jednotného kontinentu bez napätia a vojen zlyháva. Pri absencii „európskeho nacionalizmu“ ho budovali na prosperite a blahobyte, no cukor „na sekeru“" sa minul a im ostal v ruke len tradičný bič. A čím hrubšiu politickú silu na stmelenie národných štátov použijú, tým väčší bude ich odpor.
Štandardné strany si s týmto dianím nedokázali poradiť a politické ovocie prichádzajúceho chaosu budú zbierať tí, ktorým sa v ťažkých časoch vždy najlepšie darí „ revolucionári a samozvaní ľudoví spasitelia. Prichádza čas 99-percentných oportunistov, matovičovských dobrodruhov, aj tých ešte horších.