Mnohých ľudí trochu mätie tvrdenie, že Spojené štáty v podstate nemôžu skončiť ako Grécko a tvrdenie, že ľubovoľné množstvo vládnych výdavkov môže byť financované pomocou tvorby nových peňažných prostriedkov.
"Spojené štáty teoreticky môžu skončiť ako Zimbabwe. V skutočnosti s touto myšlienkou začal Greg Mankiw a vôbec tento príklad neodsudzujem," tvrdí Karl Smith. Je celkom reálne predstaviť takúto cestu k hyperinflácií.
Napriek tomu je to iné ako tvrdenie, že vysoké úrovne požičiavania by priviedli Spojené štáty k bankrotu. Skúsme poňať tento problém z iného uhlu pre lepšie pochopenie.
Fakt, že americké štátne dlhopisy sú obchodované za rezervy, znamená, že mimo kompletného finančného kolapsu môže americká vláda vždy vybrať zdroje z bankového sektora.
Z toho nevyplýva to, že banky odmietnu požičiavať vláde- to nie je nikdy rozumné, vyplýva z toho to, že v zmysle korigovať infláciu Federálna banka musí zmenšiť celkový objem rezervných prostriedkov a zdvihnúť úrokové miery pri požičiavaní.
Inými slovami povedané: keď sa zvýšia úrokové miery na štátne dlhopisy, peniaze prejdú z federálnych rezerv von do trhu so štátnymi dlhopismi. Tento efekt spôsobí rast úrovne federálnych prostriedkov.
Za normálnych okolností by zasiahla federálna banka a nakúpila dlhopisy. Spôsob, akým nakupujú tieto dlhopisy, je jednoducho navýšením rezerv, ktoré majú banky od Fedu. To spôsobí zväčšenie rezervných zásob peňazí a zníženie úrokových mier federálnych prostriedkov.
Podľa teórie to však Fed jednoducho nemôže urobiť- nastali by radikálne zmeny v monetárnej politike a potom, by peniaze pokračovali v toku z federálnych prostriedkov do trhu so štátnymi dlhopismi.
Úrokové miery federálnych prostriedkov by začali rásť. Na to by banky reagovali obmedzením pôžičiek. Ponuky kreditných kariet by razantne klesli. Finančné náklady pre autá a nákladnú dopravu by sa zvýšili, pôžičky pre podnikateľov by sa dali oveľa ťažšie vybaviť a pod.
Takéto správanie by obmedzilo ekonomický rast a inflácia by ubrala nesprávnym smerom.
V údajoch predpokladám, že by klesol maloobchodný predaj a miera úspor by rástla, aby pokryla veľký rozpočtový deficit. Toto je veľmi podobné tomu, čo sa práve deje, odhliadnuc od rôznych dôvodov vzniku. V tomto prípade by recesia v súkromnom sektore prispôsobila fiškálnej expanzii.
Dnes ako vždy existuje limit, koľko môže vláda vybrať zo súkromného sektoru. V určitej fáze by spôsobili bankovú krízu. Zvýšenie krátkodobých úrokových mier by viedlo k pádu cien aktív, vrátane aktív na bankových bilanciách. Pravdepodobne by sa dostal bankový systém do fázy nesolventnosti a následne by skolaboval.
Toto sa vskutku môže udiať, ale je to iné ako v prípade Grécka. Dôležité je, že pokým grécke problémy boli spôsobené recesiou, táto by sa recesiou uvoľnila.
FinancnyTrh.comČlánky: http://financnytrh.com/clanky.html Spravodajstvo: http://financnytrh.com/zhrnutie-dna.html |

