Veľkým mocenským posunom dvadsiateho prvého storočia je návrat Ázie do centra svetového diania. V roku 1750 bola Ázia domovom približne troch pätín svetovej populácie a vytvárala tri pätiny globálneho ekonomického výkonu. K roku 1900, po priemyselnej revolúcii v Európe a Amerike, sa ázijský podiel na svetovej ekonomike znížil na jednu pätinu. Do roku 2050 už však Ázia značne pokročí na ceste tam, kde bola pred tristo rokmi.
Obamovo posolstvo
Spojené štáty však namiesto starostlivého sledovania lopty v hre premrhali prvé desaťročia súčasného storočia ponorením sa do vojen v Iraku a Afganistane. Teraz, ako v nedávnom prejave vyhlásila americká ministerka zahraničia Hillary Clintonová, sa americká zahraničná politika „natočí“ smerom k východnej Ázii.
Prvou lastovičkou je rozhodnutie Baracka Obamu striedať na základni v severnej Austrálii 2 500 príslušníkov amerického námorníctva. Navyše novembrová schôdzka Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce podporila nový súbor obchodných rozhovorov nazvaných Transpacifické partnerstvá. Obe udalosti posilňujú Obamovo posolstvo, že USA chcú zostať angažovanou veľmocou smerom k ázijsko-tichomorskému regiónu.
Natočenie USA k Ázii
Natočenie sa smerom k Ázii neznamená, že ostatné časti sveta už nie sú dôležité; práve naopak, napríklad Európa má oveľa väčšiu a bohatšiu ekonomiku ako Čína. Ako vysvetlil Obamov poradca pre národnú bezpečnosť Tom Donilon, americkú zahraničnú politiku v posledných rokoch zmietali vojny v Iraku a Afganistane, obavy z terorizmu, hrozby šírenia jadrových zbraní v Iráne a Severnej Kórei a nedávne arabské povstanie. Obamova cesta do Ázie bola snahou zblížiť zahraničnopolitické priority USA s dlhodobým významom regiónu.
Obamova cesta bola tiež posolstvom pre Čínu. Po finančnej kríze v roku 2008 mnohí Číňania vyjadrili mylné presvedčenie, že USA sú v konečnom úpadku a že Čína by mala byť priebojnejšia – najmä pri presadzovaní svojich námorných nárokov v Juhočínskom mori. Počas Obamovho prvého roka v úrade jeho administratíva kládla veľký dôraz na spoluprácu s Čínou, avšak Číňania si túto americkú politiku podľa všetkého vykladali zle ako príznak slabosti.
USA sú partnerom Číny
Administratíva zaujala tvrdší postoj, keď Clintonová prehovorila o téme Juhočínskeho mora v roku 2010. Následná oficiálna cesta čínskeho prezidenta Chu Ťin-tchaa do Washingtonu v januári 2011 bola úspešná, ale mnohí autori čínskych úvodníkov si posťažovali, že sa USA snažia Čínu „zadržiavať“ a brániť jej mierovému vzostupu.
Znepokojenie Číny nad údajnou americkou politikou zadržiavania opäť silnie. Clintonová trvá na tom, aby sa námorné spory krajiny s jej susedmi dostali budúci rok na program summitu východnej Ázie, na ktorom sa zúčastní Obama, Chu Ťin-tchao a ďalší regionálni predstavitelia.
Americká politika voči Číne sa však od zadržiavania sovietskeho bloku za čias studenej vojny líši. Zatiaľ čo USA a Sovietsky zväz mali obmedzený obchodný a spoločenský styk, USA sú pre Čínu najväčším zahraničným trhom.
Upevnenie väzieb
Revízia východoázijskej stratégie Pentagonu, ktorou sa americká politika riadi od roku 1995, ponúkla Číne integráciu do medzinárodnej sústavy prostredníctvom obchodu a výmenných programov. Hoci si USA svoju stávku poistili súčasným posilnením spojenectva s Japonskom, nevzniká tým žiadne zadržiavanie. Čínski vodcovia nemôžu predvídať zámery svojich následníkov. USA stavajú na to, že budú mierové, ale ktovie. Určitá poistka je výrazom obozretnosti, nie agresie.
Americké vojenské sily sa neusilujú o „zadržiavanie“ Číny ako vzoru studenej vojny, ale môžu prispieť k formovaniu prostredia, v ktorom sa budúci čínski lídri budú rozhodovať.
Ak bude Čína v ázijsko-tichomorskom regióne uplatňovať šikanovanie, k USA sa pridajú ďalšie krajiny, aby sa jej vzopreli. Práve preto od roku 2008, kedy priebojnosť čínskej zahraničnej politiky zosilnela, mnoho čínskych susedov upevnilo svoje väzby s USA. Druhá studená vojna je však to posledné, čo USA v Ázii chcú.
Či už sú konkurenčné postoje oboch strán akékoľvek, čínsko-americká spolupráca v oblastiach ako obchod, finančná stabilita, energetická bezpečnosť, zmena klímy a pandémie prospeje obom krajinám. Zvyšok regiónu z nej bude ťažiť tiež. Natočenie Obamovej administratívy k Ázii nie je hlas poľnice vyzývajúci na zadržiavanie, ale signál uznania veľkého potenciálu regiónu.
Vizitka
Joseph S. Nye,
armádny analytik
Autor je bývalý námestník ministra obrany USA, je profesorom Harvardovej univerzity a autorom knihy The Future of Power (Budúcnosť moci).
Project Syndicate