V nadväznosti na predvolené vnímanie rizika protistrany začali banky čeliť problémom s likviditou. Druhá vlna kríza zasiahla aj trhy strednej a východnej Európy a ukázalo sa, že región je veľmi závislý od financovania zo zahraničia.
Vyplýva to z príspevku analytičky Eximbanky SR Terézie Manekovej na okrúhlom stole Dopady krízy v strednej a východnej Európe, ktorý sa konal na pôde Ekonomickej univerzity pod záštitou je rektora Rudolfa Siváka.
„Je nepravdepodobné, že kreditná sila bánk v dohľadnej dobe dosiahne predkrízovú úroveň. Kým samotné ratingy bánk (bank financial strenght rating – BFSR) klesli počas globálnej finančnej krízy, rating ich dlhov (baseline credit assessment – BCA) klesol menej, pretože v mnohých prípadoch je v ratingu zahrnutá vyššia štátna alebo systémová podpora,“ konštatuje v svojom príspevku Maneková. Podľa jej slov finančná kríza a následná recesia oslabili schopnosť mnohých bánk odolať ďalším stresom, spôsobili tlak na kvalitu aktív a ziskovosť a majú obmedzené príležitosti k rastu. V súčasnosti sa nachádzame v procese znižovania predpokladov štátnej pomoci, ktorá je zahrnutá v hodnotení bánk v mnohých krajinách. Je to preto, lebo nastal posun v postoji vlád od úplnej ochrany veriteľov k pružnejšiemu prístupu k riešeniu problémov v bankovom sektore.
„Pôvodné očakávania boli, že BFSR sa obnovia, keď sa skončí akútna fáza krízy, avšak zotavenie bolo pomalšie a viac tlmené, než sa očakávalo. Dokonca mnohé bankové inštitúcie stále nesú dedičstvo problémov doteraz, aj keď je predpoklad, že Basel 3 bude pozitívne vplývať na stabilitu bánk, ale nový rámec sám o sebe nerieši problémy osladených bánk, preto sa neočakáva, že v blízkej dobe sa finančná sila bánk dostane na úrovne pred krízou,“ poznamenáva Maneková. V svojom príspevku sa venovala pozitívnym vplyvom Basel 3 na profily bánk, ale aj možných negatívnym dôsledkom.
Medzi pozitívne účinky patrí kvalitnejší a vyšší kapitál, ďalšie kapitálové rezervy, regulačné opatrenia rizikového kapitálu budú lepšie odrážať ekonomickú realitu, väčší objem rezerv pre krátkodobú likviditu, vysoká zodpovednosť bánk na nesúlad splatnosti aktív.
Medzi možné negatívne efekty Basel 3 patrí napríklad to, že vyššie kapitálové náklady a dodatočné náklady na likviditu môžu viesť k nižším výnosom z kapitálu. Ak banky prispôsobujú svoje podnikateľské podniky novým pravidlám tak, aby sa im vyhli, môže to ich rizikový profil zhoršiť a môže sa stať zároveň menej transparentným. Rôzne implementácie pravidiel Basel3 cez jurisdikcie môžu prispieť k nerovnakým podmienkam v globálnej bankovej regulácii a aj keď bude pomoc vedúcich krajín G20, stále je pravdepodobnosť rozdielov v realizácii pravidiel Basel3. Okrem toho sa môže zvýšiť neistota týkajúca sa budúceho prevádzkového prostredia, pretože niektoré prvky Basel 3 ako ukazovatele likvidity, pákový pomer môžu byť upravené, ale ostatné ukazovatele ako kapitálový doplnok pre systémovo dôležité banky nie sú ešte finalizované. Maneková konštatuje, že investori už vedia, že banky reagujú na nové pravidlá skôr, ako sa stanú plne účinné a napriek tomu zostáva nejasné, aké úrovne kapitálu a likvidity budú prijateľné.
Vladimír Bačišinkomentátor |