K runu na finančný systém stačí málo (komentár dňa)

Ani takmer tri mesiace po krachu MF Global si verejnosť stále neuvedomila implikácie tohto škandálu. A možno práve táto udalosť bude spätne vnímaná ako spúšťač zemetrasenia, pred ktorým stojí globálny finančný systém. A tiež to, ako centrálne banky a finanční regulátori zaobchádzali so „systémovo dôležitými finančnými inštitúciami“, ktoré mali expozíciu voči MF Global – na úkor nevinného zákazníka, ktorý bol doslova okradnutý – je jednak precedensom, podľa ktorého sa budú riadiť aj pri budúcej kríze, ale tiež akcelerátorom, ktorý urýchli príchod ďalšej krízy.

Všetci vieme, čo sa stalo s MF Global – skrachovalo, pretože robilo stávky na dlh európskych krajín, ktoré dosahovali páku 100:1. Samotný bankrot nie je nič nezvyčajné. Nie je tomu po prvýkrát v histórii, kedy skrachovala brokerská spoločnosť. Dôležitý je spôsob, akým bol tento krach riadený. V prípade MF Global existuje niekoľko veľmi dôležitých aspektov, na ktoré by sme nemali zabúdať. Ide hlavne o to, ako boli jeho klienti „odstrihnutí“ zo svojich účtov po dobu viac ako jedného týždňa po zbankrotovaní tejto firmy, čo znamenalo, že nemohli predať svoje pozície a prišli preto o veľké množstvo peňazí.

Ale zamerajme sa teraz na inú stránku veci, a síce ako autority (ne)zvládli tento bankrot – buď zámerne, alebo kvôli nedostatku kompetentnosti. To nám umožní do veľkej miery predpovedať, čo sa stane, keď v (blízkej) budúcnosti udrie ďalšia finančná kríza.

Brokerské firmy držia peniaze svojich klientov na akýchsi izolovaných účtoch. Ak takáto firma zbankrotuje, tieto peniaze s tým nemajú nič spoločné, pretože nikdy tejto spoločnosti nepatrili a nie sú z toho dôvodu súčasťou jej aktív. Tento typ účtov si môžeme predstaviť ako obsah bezpečnostnej schránky: banka vlastní trezor, ale nevlastní obsah tejto schránky. Ak banka skrachuje, zákazníci, ktorí si do nej uložili svoje cennosti o ne neprídu.

Avšak, keď skrachovalo MF Global, tieto oddelené účty – obsah bezpečnostnej schránky – boli odobrané ich právoplatným vlastníkom, zákazníkom MF Global, a boli použité na vyplatenie veriteľov, napríklad JPMorgan. Samotný mechanizmus tohto procesu je veľmi zaujímavý, ale tiež neuveriteľne komplikovaný a v tejto chvíli ani nie relevantný. Povedané zjednodušene, MF Global sa zaručilo aktívami svojich klientov investičnej banke JPMorgan v procese, ktorý sa nazýva rehypotekácia – kolaterál klientov použije v tomto prípade spoločnosť ako kolaterál pri vlastnom požičiavaní si.

Za zmienku stojí tiež fakt, že namiesto toho, aby bol bankrot tejto firmy považovaný za bankrot komoditnej brokerskej spoločnosti, MF Global bolo pri krachu preklasifikované na klasickú akciovú spoločnosť. Prečo na tom záleží? V prípade zániku brokerskej spoločnosti, zákazníci dostanú svoje peniaze späť ako prví, pretože sú to koniec koncov ich peniaze, zatiaľ čo pri krachu akciovej spoločnosti sú zákazníci až na konci záujmu. Klienti mali teda v prvom rade dostať svoje peniaze späť. Až potom mali prísť rad na ostatné subjekty – vrátane JPMorgan. 40 000 klientov MF Global sa teda stalo obeťou krádeže, ale ani nie tak zo strany MF Global. Táto krádež bola uskutočnená autoritami, ktoré boli poverené riadením bankrotu firmy, v tomto prípade sa jedná najmä o Chicagskú komoditnú burzu (CME). Týchto niekoľko desiatok tisíc zákazníkov neboli žiadne veľké mená, boli to úplne obyčajní investori ošmeknutí regulátormi kvôli ochrane JPMorgan a ďalších veľkých hráčov, ktorí mali voči MF Global expozíciu.

To je asi v skratke to, čo sa stalo. Čo to však znamená? Znamená to, že peniaze nikoho z nás nie sú v bezpečí. Znamená to, že regulátori sa viac starajú o takzvané „systémovo dôležité finančné inštitúcie“ ako o priemerného investora, ktorý na trhoch podstupuje skutočné riziko. Situácia je však ešte vážnejšia. Je akýmsi verejným tajomstvom, že vo finančnom systéme existuje viac papierových ako reálnych aktív. Trhy hrajú známu hru so stoličkami a modlia sa, aby hudba neprestala nikdy hrať. Pretože ak raz zastane, znamenalo by to príchod paniky, kedy sa bude každý snažiť získať svoje aktíva namiesto bezcenného papierika a celý systém padne. A na rozdiel od fiat meny, pri ktorej môže centrálna banka naliať na trhy neobmedzené množstvo likvidity, nemôžete vytlačiť zlatú tehlu, obilné silo alebo tanker s ropou.

Teraz si položme „jednoduchú“ otázku: Kedy nastane takáto panika? Kedy budeme svedkami runu na finančný systém? Odpoveď: Keď prestane dostatočné množstvo účastníkov na trhoch dôverovať systému. To je klasická definícia bodu zlomu. Nie je potrebné, aby všetci ľudia stratili dôveru v systém alebo v inštitúcie. Nemusí to byť dokonca ani väčšina. V skutočnosti na to stačí niekoľko zúčastnených, ktorí sa rozhodnú, že už viac neveria systému a run je na svete. Možno práve krach MF Global bude s odstupom času vnímaný ako jasný signál, že integrita systému sa vyparila. Banky sú nesolventné, vlády sú nesolventné a ostáva už len to, aby si ľudia uvedomili, čo sa v skutočnosti deje, čo naštartuje paniku.

Pokiaľ by takáto panika nastala, ľudia majúci väčšinu svojich prostriedkov v systéme utrpia obrovské straty. Možno, že nám nebude umožnené vybrať si všetky naše prostriedky a/alebo bude centrálnymi bankami a inými regulátormi stanovená maximálna čiastka výberu. Podobne tomu bolo napríklad v Argentíne v roku 2000. Druhou možnosťou je „poskytovanie likvidity“ centrálnymi bankami – rozumej tlačenie peňazí – a súčasné ohlásenie bankových prázdnin s cieľom „stabilizovať trhy“. Počas bankových prázdnin bude mena devalvovaná dvojcifernou hodnotou, čo v skutočnosti znamená, že vaše peniaze budú zdanené, aby boli opäť raz banky zachránené.

Bankrot MF Global nám potvrdil niečo veľmi dôležité. Centrálne banky a vládni regulátori si úplne mýlia prosperitu „systémovo dôležitých finančných inštitúcií“ s prosperitou systému ako takého. Zdá sa, že si neuvedomujú, že tieto inštitúcie sú súčasťou systému a nie systém samotný. To si niekedy neuvedomujú ani kritici súčasných skorumpovaných pomerov, keď tvrdia, že celý systém je skorumpovaný. Ale systém skorumpovaný nie je – sú to regulátori a „systémovo dôležité finančné inštitúcie“, ktorí sú skorumpovaní. Ich postup pri bankrote MF Global je toho jasným dôkazom.

Zdroj: Gonzalo Lira