Veru, zaujímavé sú tu časy, a to myslím v tom najhoršom. Práve sa pozeráme nie na jednu, ale rovno na dve rysujúce sa krízy, pričom každá z nich by mohla vyvolať globálnu katastrofu.
V Spojených štátoch možno pravicoví fanatici v Kongrese zablokujú nevyhnutné zvýšenie dlhového stropu, čo by potenciálne mohlo napáchať na svetových finančných trhoch spúšť. A ak plán, na ktorom sa práve dohodli hlavy európskych štátov, nedokáže upokojiť trhy, potom sa možno staneme svedkami padajúceho domina v celej južnej Európe - čo by tiež napáchalo na svetových finančných trhoch spúšť.
Môžeme len dúfať, že sa politikom vo Washingtone a Bruseli podarí týmto hrozbám vyhnúť. Lenže to má háčik: aj keď sa nám podarí odvrátiť bezprostrednú katastrofu, dohody uzavreté na oboch stranách Atlantiku súčasný hospodársky pokles takmer zaručene zhoršia.
Obrovskú bublinu na trhu nehnuteľností v uplynulých desiatich rokoch, ktorá bola americkým aj európskym fenoménom, sprevádzal nesmierny vzostup zadlženosti domácností. Keď bublina praskla, výstavba domov išla prudko dole a spolu s ňou klesli tiež spotrebiteľské výdavky, pretože dlhom zaťažené rodiny sa začali uskromňovať.
Všetko stále mohlo byť v poriadku, keby iní významní ekonomickí hráči posilnili svoje výdavky a zaplnili tak medzeru vzniknutú poklesom v stavebníctve a znížením spotrebiteľských výdavkov. Nikto to však neurobil. Najmä podniky bohaté na hotovosť nevidia dôvod, prečo túto hotovosť investovať v podmienkach slabého spotrebiteľského dopytu.
Ani vlády príliš nepomohli. Niektoré z nich, konkrétne vlády slabších európskych štátov a štátne a miestne vlády v USA, boli dokonca vzhľadom na klesajúce príjmy nútené škrtať výdavky. A skromné úsilie silnejších vlád, vrátane, nebojme sa to povedať, Obamovho stimulačného plánu, bolo prinajlepšom nedostatočné na to, aby toto nútené uťahovanie opaskov vyvážilo.
A tak tu máme ekonomiky v depresii. Čo s nimi politici navrhujú urobiť? Menej ako nič. Rozhovory vo Washingtone a Bruseli sa bez výnimky týkajú výdavkových škrtov (a možno aj daňových zvýšení, chcel som povedať "úprav"). Rozhodne to platí o najrôznejších návrhoch, ktoré vraj majú vyriešiť americkú krízu okolo dlhového stropu. Rovnako tak to však platí aj v Európe.
"Hlavy štátov a vlád eurooblasti a inštitúcií EÚ" vydali vo štvrtok veľké vyhlásenia. Upokojenie však nepriniesli. Už preto, že sa dá len ťažko uveriť, že navrhované finančné inžinierstvo pripomínajúce prehnane komplikované aparáty Rube Goldberga môže skutočne vyriešiť grécku krízu, o širšej európskej kríze ani nehovoriac.
Keď sa pozerám na verejnú politiku, vždy sa mi derie na myseľ jeden starý citát: "Ty nevieš, chlapče, s ako umalou štipkou múdrosti je riadený svet." Dnes sa táto absencia múdrosti plne prejavila, pretože politické elity na oboch stranách Atlantiku menia reakciu na ekonomickú traumu a ignorujú pritom všetky dejinné ponaučenia. A "Menšia depresia" pokračuje.
ihned.cz, Project Syndicate2011