To, čo predvádzajú európski politici, sa nedá nazvať ináč ako fraška. Počas minulého týždňa sme videli minimálne tucet vyjadrení nasledovaných tuctom protichodných vyjadrení, z toho veľká časť bola dementovaná a neskôr zase potvrdená. V podobnom duchu reagoval aj trh, ktorý stále verí v zmysluplnú dohodu, a citlivo reaguje na každú správu zo summitu európskych lídrov.
Aj keď sme pred summitom videli množstvo možných "riešení", realita ich zredukovala. Pôvodný optimizmus o tom, že sa "dohodneme", sa rýchlo zmenil na frustráciu a uvedomenie si, že jednoduché riešenia neexistujú. Euroval je príliš malý na to, aby bol bezpečný. Zväčšiť ho nie je jednoduché, keďže množstvo jeho prostriedkov je už využité, a zapojenie ECB do celého procesu je veľmi kontroverzné. Hľadajú sa alternatívne riešenia, no každé z nich má čoraz menšiu pridanú hodnotu. Nedeľné vydanie britského The Telegraph hlási zúfalstvo z rokovania európskych ministrov.
Medzitým sa situácia v Grécku zhoršuje. Piatkový report Trojky ukázal, že pomer dlhu k HDP rastie oveľa rýchlejšie ako sa očakávalo. Ale nie je to nič prekvapujúce, keďže štrajkovanie sa stalo v krajine národným športom. Straty na hrubom domácom produkte budú obrovské a začína byť zrejmé, že pôvodne navrhovaná strata 21 percent pre súkromných investorov by sa mala zmeniť na viac ako 50 percent, pokiaľ sa má pomer dlhu k DPH dostať na ako-tak udržateľné úrovne.
Nakoniec však ani päťdesiatpercentná reštrukturalizácia gréckeho dlhu stačiť nemusí. Aj so všetkými záchrannými programami sa čoraz pravdepodobnejšie javí, že straty ponesú aj krajiny a nadnárodné inštitúcie, ktoré Grécku požičali. Už to nemusí byť iba o úveroch a garanciách, ale o reálnej strate pre daňových poplatníkov. To sa bude voličom vysvetľovať veľmi ťažko. A to stále nehovoríme o bankách, ktoré si odnesú veľkú časť z týchto strát.
Je pravdepodobné, že niektoré malé banky neprežijú. Tie stavili na to, že Grécko svoje dlhy splatí a keďže výnos z týchto cenných papieroch bol vysoký, neváhali hazardovať. Už čoskoro sa dozvieme, na ktoré banky, okrem belgickej Dexie, to bude mať ničivý vplyv. No veľké, systematicky dôležité banky budú určite zachránené. V najhoršom prípade opäť z peňazí daňových poplatníkov.
Avšak tu sa to nekončí. Záchrana bánk si vyžiada ďalšie vládne dlhy, ďalšie znižovanie ratingov a ďalší problém s eurovalom, pričom rastie množstvo adeptov na záchranu a zmenšuje sa množstvo darcov. Práve preto prichádza snaha politikov, aby si veľkú časť strát odniesli akcionári bánk. Jednou z dohôd európskeho summitu má byť zvýšenie kapitálovej primeranosti, čiže pomer kapitálu banky k jej aktívam, na úroveň 9 percent. V súčasnosti mnoho bánk nemá tento pomer ani polovičný.
Aj keď znie návrh dobre, jeho implementácia bude problematická. Ceny akcií bánk sú príliš nízko a možné straty príliš vysoké na to, aby akcionári naliali do bánk nové peniaze. Naopak, budú sa snažiť znižovať aktíva ich výpredajom. Obmedzia pôžičky korporátnemu sektoru, ktorý od bánk v Európe závisí. Kríza sa tak môže čoskoro presunúť na úroveň firiem.
Európski politici neboli schopní nájsť dohodu na víkendovom summite. Preto prišli s jeho posunom na stredu. Napriek tomu sa však zdá, že dohoda bude sklamaním, keďže reálne možnosti sa scvrkávajú. Naopak, príklad Grécka jasne ukazuje, že vládne škrty zabíjajú ekonomiku oveľa viac, ako si mysleli. V podobnom duchu sa bude viesť aj snaha o rekapitalizáciu bánk. Hospodársky rast v eurozóne sa pomaly zastavuje. Uvedené kroky spôsobia recesiu. A to nie na jeden kvartál, ale možno na celý rok 2012. Summit EÚ preto pravdepodobne skončí ďalším zlyhaním európskej politiky.
Ronald Ižip, analytik TRIM Broker