Veľké pokrytectvo v malom Davose (komentár)

Každý rok sa na svete konajú minimálne dve stretnutia "mocných", ktoré k sebe v porovnaní s ich všeobecne vnímaným významom váži objektívne nadimenzovaný mediálny priestor - Svetové ekonomické fórum v Davose a výročné zasadnutie americkej centrálnej banky Fed v Jackson Hole vo Wyomingu.

V oboch prípadoch sa už niekoľko dní pred ich konaním výrazne zvýši frekvencia, s akou sú obe udalosti v spravodajstve spomínajú a v ich priebehu sa potom nehovorí takmer o ničom inom. Napomádovaní moderátori sa snažia odchytiť politické, ekonomické či mediálne celebrity k živému rozhovoru, či sa smrteľne vážnou tvárou analyzujú nadutosť aktovky predsedu Fedu Bena Bernankeho. Či tento tzv. "kufríkový indikátor" naozaj niečo znamená pre vývoj vecí budúcich, je sporné, z pohľadu vzniknutého mediálneho záujmu je to však stále veľmi vďačná téma.

Mesiac január je každoročne vyhradený pre prvú z oboch akcií - Svetové ekonomické fórum (WEF). História tohto stretnutia sa datuje do roku 1971, kedy profesor Klaus Schwab, prednášajúci na ženevskej univerzite, pozval 444 vrcholných manažérov európskych spoločností na vtedy ešte "European management forum" do švajčiarskeho Davosu. Cieľom podujatia, organizovanom pod patronátom Európskej komisie, bolo priblížiť americký štýl riadenia firiem európskym manažérom. V priebehu rokov sa rozsah a hlavne obsah WEF výrazne rozšíril, pravidelnými účastníkmi sa stali politici či verejne činní umelci a akcia ako taká narástla do obrovských rozmerov. V súčasnosti v priemere hostí 2 200-2 500 účastníkov, ktorí sa v piatich dňoch môžu zúčastniť viac ako 200 panelových diskusií. Diskutované témy zahŕňajú ekonomiku, biznis, politiku, životné prostredie či filantropiu. Potiaľto je všetko dobré.

Tá pravá zábava však začína v okamihu, keď sa dozvieme, že niektorí zo zúčastnených dolárových miliardárov považujú za jednu z najpálčivejších tém súčasnosti najmä rastúcu platovú nerovnosť. Čože? Povedzte to ešte raz? Počul som dobre? Vraj áno - do zástupu týchto boháčov sa podľa agentúry Bloomberg radí napríklad írsky Denis O'Brien, indický Vikas Oberoi či ukrajinský Viktor Pinčuk. Ten istý Viktor Pinčuk, ktorý pred dvoma rokmi oslavoval päťdesiatku vo francúzskom Courchevel za prítomnosti niekoľkých stoviek priateľov, za spevu Christiny Aguilery a pri vystúpení kanadských artistov z Cirque du Soleil.

Nechcem na tomto mieste znieť ani rovnostársky, ani idealisticky - z oboch som už vyrástol. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že Svetové ekonomické fórum sa svojmu prapôvodnému zámeru pomerne výrazne spreneverilo. V histórii sa bohatí alebo mocní vždy stretávali za zatvorenými dverami, na tom nie je nič neobvyklé a v istom zmysle ani zlé. Len málokedy sa však znížili k tomu, aby takéto sedenie pred ľudom ospravedlňovali starosťou o to, či náhodou nemajú v porovnaní s ostatnými príliš veľké majetky a nebolo by vhodné s tým niečo urobiť. Je totiž (možno smutným) faktom, že peniaze a moc sú dve hlavné hybné sily súčasného sveta. Ten, kto ich nemá, ich mať chce. A kto ich má, chce ich ešte viac.

Prečítajte si aj: A ako svojho poradcu platíte vy?

Môžete, samozrejme, namietať, že niekoľko poblázněných miliardárov ešte nediskredituje celú akciu, ktorá nepochybne prinesie aj mnoho dobrých a podnetných myšlienok. Jeden z účastníkov sa však nechal počuť, že hlavný prínos WEF je pre neho osobne v tom, že výrazne ušetria na cestovných nákladoch - všetci tí mocní a dôležití, s ktorými by sa v priebehu roka rovnako potreboval stretnúť, sú totiž hneď v januári sústredení na jednom mieste. Zlaté slová...

P.S. Pokiaľ sa chce pozrieť na naozaj zaujímavé prezentácie - navyše riešiace praktické problémy súčasného sveta - navštívte stránku www.ted.com. Mojimi favoritmi sú Dan Ariely na tému behaviorálnej ekonómie a Sir Ken Robinson na tému vzdelanie.