Návrat Grécka k drachme zaplatí Európa

Grécka vláda začína rokovania s európskymi inštitúciami o vystúpení z eurozóny. V krajine prepuká panika. Ľudia aj firmy hromadne vyberajú svoje eurá z bankových účtov a prevádzajú ich do zahraničných.

O "novú drachmu" s pochybnou hodnotou nie je záujem. Grécky finančný systém skolabuje. Dominovým efektom sa do problémov dostávajú aj zahraničné banky, ktoré vlastnia grécke dlhopisy. Prepuká nové kolo finančnej krízy. Škody dosahujú stoviek miliárd eur a Európa sa potápa do mohutnej recesie.

Tak by mohol vyzerať najčernejší scenár prípadného vystúpenia Grécka z európskej menovej únie. Stúpenci odchodu tvrdia, že návrat k vlastnej mene pomôže krajine získať späť stratenú konkurencieschopnosť. Odporcovia však majú mnoho argumentov, prečo sa do podobne riskantného podniku radšej nepúšťať.

Pri príprave projektu jednotnej európskej meny si totiž jeho autori vôbec nepripúšťali možnosť, že by z menovej únie nejaký štát odišiel. Preto v žiadnej únijnej legislatíve neexistuje návod, ako v takom prípade postupovať. Obísť tieto právne bariéry by bolo možné len po náročnom vyjednávaní a úprave medzinárodných zmlúv. Napriek tomu sa objavujú špekulácie, že sa touto cestou Grécko vydá.

Naposledy na začiatku mája nemecký týždenník Spiegel informoval o údajnej tajnej schôdzke ministrov financií niekoľkých krajín eurozóny, kde sa mali možnosti gréckeho opustenie eura preberať. Ako grécki, tak nemeckí politici však túto správu dôrazne popreli.

Život na dlh

Grécko sa v súčasnosti nachádza v prakticky bezvýchodiskovej situácii. V minulom roku si dohodlo injekciu od EÚ a Medzinárodného menového fondu vo výške 110 miliárd eur. Dnes je jasné, že pomoc nielen neznamenala zlepšenie ekonomickej situácie v krajine; Grécko sa naopak prepadá stále hlbšie do dlhovej pasce. Miera zadlženia sa v minulom roku prehupla cez hranicu 140 percent HDP a ďalej sa zvyšuje. Ekonomiku kvôli drastickým úsporným opatreniam, ktorými bola pôžička podmienená, čaká v tomto roku prepad až o štyri percentá. Záporný rast HDP pritom Eurostat odhaduje aj na rok 2012. A bez hospodárskeho rastu nie je z čoho záväzky splácať.

K vysokým dlhom a prepadom ekonomiky sa pridáva ešte ďalší problém - nízka konkurencieschopnosť. Grécke ceny a platy sú na vyššej úrovni, než by zodpovedalo stavu ekonomiky. Príliš silná mena, euro, dostáva do problémov aj exportérov. Krajinu tak sužuje aj vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie, ktorý už prekročil hranicu desiatich percent HDP a je najvyšší v celej únii.

"Grécko nie je konkurencieschopné. Dovážame oveľa viac, než exportujeme," priznáva problém grécky premiér Jorgos Papandreou.

Spásna drachma?

Hlavná otázka pri úvahách o návrate Grécka k vlastnej mene znie: Vyriešilo by to skutočne existujúce problémy krajiny? Najviac si ekonómovia sľubujú v oblasti konkurencieschopnosti a obnovy hospodárskeho rastu. Obnovenie gréckej národnej meny by čoskoro viedlo k jej znehodnoteniu. Klesli by reálne mzdy aj ceny a zároveň by sa relatívne zlacneli grécke exporty a naopak zdraželi importy.

Rastu by tiež veľmi pomohla na eurozóne nezávislá menová politika. Grécka centrálna banka by opäť začala stanovovať vlastné úrokové miery. Tie by potom zodpovedali potrebám slabej ekonomiky lepšie ako jednotné sadzby, ktoré Európska centrálna banka "šije na mieru" predovšetkým Nemecku. Niektorí ekonómovia však pozitívny vplyv návratu k drachme spochybňujú.

"Zamestnanci a odbory by o riziku znehodnotenia meny, samozrejme, vedeli a tlak na zvyšovanie miezd by výhody jej zavedenie neutralizovali," tvrdí napríklad ekonóm Barry Eichengreen z amerického inštitútu National Bureau of Economic Research.

Diskutabilný je tiež vplyv na dlh krajiny. Návrat k vlastnej mene by mal podľa niektorých expertov na schopnosť splácania záväzkov dokonca opačný efekt. Napríklad podľa odhadov nemeckého ministerstva financií by "nová drachma" stratila až päťdesiat percent svojej hodnoty. To by, samozrejme, viedlo k drastickému zvýšeniu gréckeho dlhu. Ministerstvo podľa časopisu Spiegel spočítalo, že by sa podiel štátnych záväzkov vyšplhal až na 200 percent HDP. "Reštrukturalizácia dlhu by potom bola rovnako nevyhnutná," cituje Spiegel správu nemeckého ministerstva financií.

Nová finančná kríza

Stúpenci vystúpenia Grécka z eurozóny však uvažujú predovšetkým v dlhodobejšom pohľade. V ňom by skutočne nová mena mohla krajine pomôcť. Z krátkodobého hľadiska však hrozí jedno riziko, ktoré by všetky potenciálne pozitíva zrejme prevážilo. Ak by totiž krajina skutočne oznámila zámer vymeniť euro za drachmu, prišla by veľmi rýchla reakcia. Gréci by sa pochopiteľne snažili vybrať si svoje peniaze z bánk čo najskôr, prípadne ich previesť do zahraničia.

V opačnom prípade by totiž po prepočte na novú drachmu a po jej znehodnotení prišli o podstatnú časť úspor. "Prišiel by okamžitý run na banky. Tie by potom čoskoro skrachovali," varuje Hans-Werner Sinn, šéf nemeckej inštitúcie Ifo Business Climate Index. Ťažko si potom predstaviť ekonomický vzostup krajiny sa zruinovaným finančným sektorom. Kolaps gréckeho bankovníctva by sa pritom sprostredkovane preniesol aj do ďalších krajín eurozóny.

Runu na banky by bolo možné zabrániť v podstate dvojakým spôsobom. Prvou možnosťou je prísne utajenie plánu na vystúpenie z eurozóny a jeho rýchle zavedenie; prakticky zo dňa na deň. Lenže keďže, že na vykonanie takto radikálneho kroku chýba v EÚ legislatíva, a riešenie by si tak vyžiadalo dlhé mesiace, sa táto možnosť javí ako utopická. Rovnako utopická, akože by sa v Bruseli podarilo niečo ututlať.

Na druhú možnosť upozorňuje ekonóm Paul Krugman. Podľa neho by sa pri opustení eurozóny dal použiť postup, aký zvolila krachujúca Argentína v roku 2001. Krajina sa vtedy rozhodla opustiť pevné naviazanie svojej meny na dolár a devalvovať. "Vláda vzápätí radikálne obmedzila možnosť vyberať peniaze z bánk," pripomína Krugman. Podobné opatrenia by však rovnako ako v Argentíne vyvolali nepokoje. Gréci, ktorí sa v protestoch všetkého druhu doslova vyžívajú, by asi ťažko mlčky prizerali, ako sa hodnota ich úspor znižuje.

Účet za novú menu

V súvislosti s opustením eurozóny je potrebné spomenúť aj ďalšie, skôr technické ťažkosti. Krajina by v prvom rade musela vytlačiť nové bankovky. Musela by tiež v krátkom čase vzniknúť dobre fungujúca centrálna banka. Opustenie eura by, samozrejme, zaťažilo aj firmy. Tie by museli prepočítať svoje záväzky aj pohľadávky na novú menu a zmenu ich reálnej hodnoty. Zahraničné dlhy by pritom zostali denominované v eurách a po znehodnotení drachmy by rapídne vzrástli.

Naviac by podniky museli preprogramovať svoj softvér, ktorý je teraz nastavený na euro. To všetko by si vyžiadalo ďalšie miliardové náklady.

Spoločne s obnovením národnej meny by potom vyvstala ďalšia politicky citlivá otázka, a síce na akej úrovni stanoviť nový výmenný kurz. Podľa neho by potom bolo potrebné prepočítať napríklad platy vo verejnej správe, sociálne dávky, bankové vklady, dlhopisy či hypotéky.

Jednosmerky do eurozóny

Popri možných ekonomických problémov spojených s gréckym opustením eurozóny existuje ešte jedna otázka - ako vlastne taký odchod vykonať z pohľadu medzinárodného práva? "Diplomatické vyjednávanie a ratifikácie dodatkov k zmluvám členskými štátmi sa nemôžu odohrať v nejakom krátkom časovom rámci," upozorňuje Charles Proctor z advokátskej kancelárie Bird & Bird. Podľa neho by dohodnutie podmienok mohlo trvať mnoho mesiacov, ak nie rokov.

Jednu možnosť však európske zmluvy predsa len poskytujú. V článku 50 Zmluvy o Európskej únii sa totiž okrem iného píše, že "... členský štát sa môže rozhodnúť vystúpiť z Európskej únie ...". Pre Grécko by to znamenalo nutnosť zbaviť sa nielen eura, ale úplne opustiť úniu.

A o to krajiny nestoja. "Grécko by muselo najprv vystúpiť z Európskej únie, tým by odišlo aj z eurozóny, a potom znova do únie vstúpiť. Aj to by bolo veľmi komplikované," spochybňuje Proctor takúto možnosť. Otázkou tiež je, či by krajina podmienky pre opätovný vstup do EÚ splnila.

Veľká neznáma

Teoretické vystúpenie Grécka z eurozóny prináša viac rizík a ťažko zodpovedateľných otázok ako výhod. Možné scenáre nie je vôbec jednoduché odhadnúť, už vôbec nie presne spočítať ich reálne dopady. Pre Grécko však v súčasnosti už žiadne dobré riešenie neexistuje.

Isté je jedno - najväčšou chybou ekonomicky nepripravenej krajiny bolo spoločnú európsku menu vôbec prijímať. Krátkodobé pozitívne efekty sú totiž dnes ďalekosiahlo prevýšené problémami, do ktorých by sa s vlastnou drachmou zrejme nedostala.

Opustenie eura sa za súčasnej politickej situácie zatiaľ nejaví príliš pravdepodobné. Politici sa pravdepodobne budú snažiť grécku krízu riešiť ďalšou pôžičkou, prípadne reštrukturalizáciou, čiže odpustením časti dlhov. Inými slovami, na úkor zvyšku Európy.

Zdroj: Graphic News

Zväčšiť mapu

článok vyšiel v týždenníku Ekonom