Nedostatočné informovanie či rovno neinformovanie verejnosti o aktuálnych a akútnych témach spôsobuje často zbytočné problémy. Za posledný rok sa takouto háklivou témou stal zákon Maďarskej republiky o zahraničných Maďaroch. Slovenská verejnosť sa o podstate problému dozvedela len vďaka investigatívnemu prístupu médií, pretože politici sa problém, kým sa len dalo, snažili riešiť za zatvorenými dverami v dvojstranných medzištátnych diskusiách. Keď už bolo jasné, že sa národnostná problematika v apríli 2002 stane významnou časťou agendy maďarskej parlamentnej volebnej kampane, slovenská diplomacia odmietla exteritoriálnu platnosť krajanského zákona na území SR. Verejnosť sa dozvedela, že účelovo založený spolok právnických osôb Združenie za spoločné ciele sa pravdepodobne dostal do konfliktu so zákonom, keď začal na národnostne zmiešanom území SR zhromažďovať žiadosti slovenských občanov o vydanie maďarských preukazov. Na Krajskom súde v Nitre sa však podozrenie nepotvrdilo. Napriek odmietnutiu krajanského zákona aj v Bruseli, pri informovaní verejnosti o situácii okolo zákona kultúrne a občianske organizácie maďarskej menšiny na Slovensku zaujali polohu mŕtveho chrobáka. Až začiatkom tohto roka pripravili komuniké, akýsi odpočet vlastnej činnosti za 12 mesiacov, ktoré doručili vybraným maďarským médiám. Ak malo embargo a ignorácia slovenských médií za cieľ šetrný prístup k národnostnej majorite v SR a ochladenie negatívnych nálad voči vlastným aktivitám, konečný účinok môže byť presne opačný. Ak sa totiž má domáca verejnosť dozvedieť o zmysle a úspechoch organizácií existujúcich na teritóriu zvrchovaného štátu v prospech susednej krajiny zo zahraničných médií, môže to vyvolať skôr podozrenie z utajovania cieľov a prostriedkov pôsobenia. Po urgencii sa podarilo redakcii HN získať vyhlásenie združenia, ako ináč, len v maďarskom jazyku.