Na východnej strane sveta sa toho za poslednú dekádu nič zaujímavé nestalo. Japonci a ázijský región si žijú svojim tempom, diskutujú pri jedení sushi a riadia sa vlastnými zákonmi. Na jeseň 2012 sa však začali diať v Japonsku pozoruhodné veci.
Japonsko je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey. Rozkladá sa na severe Ochotského mora po Východočínske more na juhu. Skladá sa z viac ako 3000 ostrovov, z ktorých najväčšie sú (od severu k juhu) Hokkaidó, Honšú, Šikoku a Kjúšu. Väčšina japonských ostrovov je hornatých, a mnoho z nich je vulkanických. Najvyšším vrchom je vrch Fudži.
Jen a Carry Trades
Japonský jen ako refinancujúca mena Carry Trades počas krízového obdobia a aj po ňom výrazne posilnil. V rokoch 2007/2008 sme videli nasledujúce úrovne: USDJPY 124.00, EURJPY 170.00, AUDJPY 107.00. Po kríze nastal reverzný tok kapitálu, Carry sa zatvárali a jen prudko posilňoval. Po kríze sa jen dostal na: USDJPY 75.00, EUR-JPY 95.00, AUDJPY 55.00. Jednalo sa tak vskutku o silnú apreciáciu japonskej meny. Jenové krosy sa z týchto prepadov nikdy poriadne nespamätali a jen bol pri každom poklese v risk on prostredí skupo-vaný a útočil na svoje nové vrcholy (minimá na krosoch). Japonská, exportne orientovaná ekonomika trpela.
Japonsko, ako veľký výrobca a vývozca technológií a áut nestíha celú výrobu spotrebovať a ako každá krajina, aj oni veľkú väčšinu výroby exportujú. Práve silnejúci jen za posledné obdobia výrazne prekážal japonským exportným firmám. Japonská obchodná bilancia sa prepadla do záporných čísiel, pritom Japonci boli dlhé roky zvyknutí mať prebytok obchodnej bi-lancie, a nie jej deficit.
Premiér Shinzo Abe
Koncom roka 2012 sa v Japonsku konali voľby a práve novo zvolený premiér Shinzo Abe má v pláne presadzovať uvoľnenú menovú poli-tiku a bojuje za oslabenie jenu. Odkedy sa Abe pred voľbami začal objavovať v médiách a dával najavo svoje diabolské devalvačné plá-ny, jen začal výraznejšie slabnúť. Ako prvú myšlienku na obnovu ekonomiky oznámil zvýšenie strednodobého cieľa, pretože očividne ekonomika nemôže rásť bez inflácie. Ten sa tak posunul z 1% na 2%. Abe ďalej predstavil aj stimuly v objeme 116 miliárd dolárov. Tie by mali vytvoriť 600 000 pracovných miest a naštartovať rast ekonomiky o 2%. Ťažko povedať, kde sa tieto pracovné miesta vytvoria a kto ich zaplatí, ale ako volebný sľub je to určite pekné číslo. Japonský jen v reakcii na Abeho zvolenie do funkcie veľmi výrazne oslabil. Hoci centrálna banka zatiaľ nevykonala žiadnu extrémnu akciu, aby jen oslabila. Obchodníci ho však predávajú hlava-nehlava a jen sa dostá-va voči hlavným menám na dlhoročné minimá. To samozrejme praje japonským akciám.
Tokyo Stock Exchange
Tokijská burza (nazývaná po anglicky Tokyo Stock Exchange a skrátene TSE) je najväčšia burza v Japonsku. V roku 2009 bola podľa trhovej kapitalizácie, ktorá predstavovala 3.31 biliónov amerických dolárov, druhá najväčšia na svete; podľa objemu obchodov, ktorý predstavoval 3.7 milióna dolárov, bola štvrtá na svete. V máji 2011 sa na burze obchodovalo 2 288 spoločností.
Burza bola založená a začala fungovať v Tokiu v roku 1878. Počas druhej svetovej vojny v roku 1943 vznikla Japonská burza, ktorá bola s polovice vlastnená a riadená tamojšou vládou. Japonská burza do-kázala spojiť všetkých 11 existujúcich japonských búrz, vrátane tej tokijskej. V roku 1947 sa rozpadla a v roku 1949 tak vznikla súčasná Tokijská burza.
Hlavným oficiálnym burzovým indexom je od roku 1968 hodnotovo vážený TOPIX, ktorý zahŕňa všetky akcie obchodované na primár-nom trhu, čo znamená približne 1 700 spoločností.
V médiách sa však častejšie používa cenovo vážený index Nikkei 225, ktorý od roku 1950 počíta japonský ekonomický denník Nikkei a zahŕňa 225 najväčších a najvýznamnejších spoločností z primárneho trhu.
Index Nikkei 225
Najpoužívanejší japonský akciový index Nikkei 225 od novembro-vých miním spravil už 30 percent a je tak najvýkonnejším indexom z hlavných svetových búrz. Z 8600 jenov sa dostal na 11260 jenov v priebehu pár týždňov. Za takýmto rastom nestojí zlepšenie ekono-mickej aktivity, ani očakávania do budúcna, ani nárast tržieb, respek-tíve ziskov, ale len úmyselná devalvácia japonskej meny. Keď sa pozrieme na japonský index v dolárovom vyjadrení, jedná sa o rast len o 10 percent a v eurovom vyjadrení je to iba trojpercentný nárast. Japonské akcie tak v podstate rastú oveľa menej, ako ich americkí, či európski kolegovia. Od začiatku roka je Nikkei vo vlastnej mene v zisku 8 percent, v dolároch je to však iba 1 percento a v eurách je index dokonca v strate 3 percentá. Otázkou tak zostáva, či zahraniční investori (ak teda nejakí tieto akcie kupujú) rozmýšľajú nad tým, koľko vlastne zarobia na tomto skvelom raste japonského indexu, keď si zarobené jeny skonvertujú naspäť do dolárov alebo eur. Veľa per-cent to rozhodne nebude.
Politika vyššej inflácie a slabého jenu má však dopad aj na dlhopiso-vý trh. Očakávania vyššej inflácie a slabej meny sa premietnu do vyššej inflačnej prémie pri kupovaní dlhopisov. Investori tak budú požadovať od štátu a japonských firiem vyšší výnos, práve vďaka devalvujúcemu jenu a vyššej inflácii. Japonský dlhopisový trh, kon-krétne desaťročné štátne dlhopisy na oslabenie jenu a rast akcií rea-govali silným rastom výnosu. 10 ročný výnos sa dostal z úrovne 0.7 percenta na 0.8 percenta, čo je rast o 15 percent. Japonské bondy sa tak dostali pod tlak a tento tlak sa môže s ďalším oslabením jenu len stupňovať.
Súčasnosť Japonska
Japonsko sa nachádza v ťažkej situácii. S najvyšším dlhom na svete, ktorý dosahuje úctyhodných 219 percent HDP a s deficitom 10 per-cent HDP má rozhodne čo robiť, aby udržalo svoje splátky dlhu na uzde. Akýkoľvek nárast úrokov na japonský dlh bude pre japonskú vládu veľmi problematický. Japonsko dokáže existovať len vďaka nízkym sadzbám na svoj dlh, keď 10 ročné dlhopisy nedosahujú vý-nos ani 1 percento. Zvýšenie týchto sadzieb na 3 percentá a následné refinancovanie dlhu za nové sadzby by bolo pre Japonsko katastrofál-ne.
Obavy o vývoj situácie v Japonsku potvrdzujú aj manažéri najväčšie-ho japonského penzijného fondu. Ten spravuje viac 1.16 bilióna dolá-rov a má 67 percentnú alokáciu v domácich dlhopisoch. Riaditelia tohto fondu majú taktiež strach, čo môže napáchať politika Abeho a Bank of Japan s japonskými dlhopismi a preto začínajú uvažovať, že znížia podiel v domácich dlhopisoch a začnú kupovať alternatívne assety alebo akcie v Emerging Markets. Fond nezmenil svoju aloká-ciu za 80 rokov, ani v kríze 2008, ani po Fukušime, ale práve terajšie kroky keynesiánskych politikov ich vystrašili natoľko, že musia ko-nať. Manažéri neočakávajú výnos na 10 ročných dlhopisoch pod 1 percentom na nasledujúce roky, a to by im mohlo výrazne znížiť hodnotu portfólia.
V najbližších mesiacoch a rokoch tak zistíme, či politika Bank of Japan a Abeho plány budú úspešné, alebo sa situácia v Japonsku naopak zhorší. Tak či onak, jenové krosy spolu s akciami majú ešte stále priestor na rast a vytváranie nových dlhodobých maxím.