ECB je na kolenách (komentár)

 ECB už nedokáže cúvať, dokáže však padnúť na kolená a prijať opatrenia, ktoré už nemajú so štandardnou menovou politikou nič spoločné. Otázkou je, že či po kolapse Lehman Brothers existuje menová politika ako súčasť hospodárskej politiky, alebo je menová politika už samostatnou „hospodárskou politikou“ komerčných bánk a zadlžených vlád. Politické závery z posledného summitu krajín Európskej únie  sú zjavné „dohoda o nedohode“, čo je klasickým výstupom posledných rokovaní. Výsledok summitu v podobe rekapitalizácie (financovania) európskych bánk priamo z ESM (euroval II), ktorý to nemá ani v štatúte a jeho reálne fungovanie sa odkladá z jedného dňa na iný (aktuálne svieti v kalendári 20. júl), sa nedá chápať ako reálny výsledok. Sľubovať zdroje od niekoho, kto ich nemá, nevie dať v súčasnej chvíli (ESM schválilo iba sedem krajín) a dokonca to nemá ani v štatúte je priam „geniálne“ politické riešenie európskeho problému.

Práve preto musí ECB čoraz častejšie pristupovať k riskantnejším krokom a nástrojom. Dnes o 13:45 rozhoduje o sadzbách Rada guvernérov ECB a trhy očakávajú znižovanie sadzieb pre podporu európskych bánk a ekonomiky. Aktuálna sadzba 1% tak už nemusí byť historickým dnom kľúčovej refinančnej operácie ECB a trhy smerujú svoj pohľad k minimám na 0,75%, čo tiež nemusí byť dlhodobo posledný stupienok pri klaňaní sa ECB gloriole komerčných bánk a nejasných politických rozhodnutí. Pristúpi tak dnes prezident ECB Draghi na tretie zníženie sadzieb od svojho novembrového nástupu? Trhy odpovedajú ÁNO, čo na to však nemecká strana ECB?

ECB sa pripravuje na frontálnu defenzívu a posledný „výdych“ relatívne štandardnej menovej politiky v podobe priblíženia medzibankových sadzieb k nulovej úrovni a ďalším krokom po vzore Fedu a BoE  už bude iba tlačenie peňazí. Tu však treba podotknúť, že bezlimitné (časovo) tlačenie v podobe kvantitatívneho uvoľňovania z dielne BoJ, Fedu a BoE, ECB majstrovsky obchádza kreditným uvoľňovaním. Znamená to iba jedno, že refinančné operácie ECB s komerčnými bankami limituje. Nie je však limit ako limit z jedného roka sme sa dostal na tri, pri súčasných problémoch európskych bánk by nás neprekvapili neskôr nové päťročné a vyššie refinančné operácie. Týmto krokom by sa stiera rozdiel medzi kreditným a kvantitatívnym uvoľňovaním menovej politiky centrálnych bánk.  A práve i náznak nových dlhodobých refinančných operácii ECB s komerčnými bankami môže dnes okrem už naznačeného zníženia sadzieb výraznejšie zamiešať karty.

Stále ešte netreba zabúdať ani na priame nákupy ECB na finančnom trhu v podobe rizikových dlhopisov krajín eurozóny. ECB tak musí pozorne sledovať 7% hranicu smrti pri dlhopisoch španielskej a talianskej vlády. A práve zníženie sadzieb a podpora medzibankového trhu ďalšou lacnou likviditou môže krátkodobo oddialiť približovanie sa k hranici smrti. ECB je tak aktuálne predĺženou rukou záujmov európskych politikov a bankárov. Potvrdzujú to i posledné rozhodnutia pre zníženie podmienok na kolaterál pri refinančných operáciách, čo v praxi znamená, že ECB už akceptuje takmer všetko  z bilancie komerčných bánk.

ECB tak padá na kolená pretože cúvať s múrom vzadu nedokáže, jej zníženie sadzieb, nové dlhodobé refinančné operácie, bezbrehý kolaterál a  priamy nákup z trhu nemusí byť dlhodobo nápomocný pokiaľ jej ruku nepodajú i európski politici. Odkladanie spustenia eurovalu II (ESM) do praxe bude len zvyšovať tlak na neštandardnú menovú politiku ECB a podkopávať dôveru v  euro.