V roku 2007–2008, keď globálny finančný systém takmer skolaboval, na každom kroku sme mohli počuť vyhlásenia „kompetentných“, že nebolo možné, aby niekto videl prichádzajúci kolaps aj napriek existencii množstva analýz, ktoré jasne ukazovali, že kríza bola nevyhnutná. Nie je preto prekvapením, že rovnaké odpovede sme počúvali aj pri téme nedávnych nepokojov na Blízkom Východe. Kritickým faktorom v oboch týchto prípadoch je umelé potláčanie volatility – vzostupov a pádov – v mene stability. Je veľmi nebezpečné vtesnať nepozorované riziká do štatistických „chvostov“ normálneho rozdelenia pravdepodobnosti a umožniť tvorcom politiky, aby tieto udalosti s nízkou pravdepodobnosťou a obrovským dopadom na svet zmizli z ich zorného poľa.
Komplexné systémy, pri ktorých je volatilita umelo potlačená, sa zvyknú po čase stať extrémne krehkými aj napriek tomu, že v rovnakom čase nevykazujú žiadne viditeľné známky rizika. V skutočnosti sú až príliš pokojné, zatiaľ čo pod ich povrchom to začína vrieť. Takéto prostredie nakoniec zažije kolaps a čím dlhšie trvá, kým toto zlyhanie nastane, tým sú výsledné škody pre ekonomický aj politický systém bolestivejšie. Na to, aby bol nejaký ekonomický systém robustný v čase prudkých zmien, musíme zabezpečiť, aby boli jeho riziká viditeľné. To isté platí aj pre politiku. Nedávna finančná kríza a súčasná politická kríza na Blízkom Východe majú svoje korene vo zvyšujúcej sa komplexnosti, prepojenosti a nepredpovedateľnosti. Politici na celom svete majú za cieľ zmierňovať fluktuácie – už viac žiadne bubliny a ich následné prasknutia v ekonomike a žiadne „iránske prekvapenia“ v zahraničnej politike. Takáto politika takmer vždy viedla k neželaným účinkom. Napríklad, americký bankový systém sa stal extrémne zraniteľným po jeho masívnej záchrane v roku 1983 Reaganovou administratívou, ktorá, paradoxne, ospevovala silu slobodného trhu. Reagan vtedy vyhlásil, že je to prvý a posledný krát, kedy Amerika zachraňovala banky. Finančný systém ako celok v tom čase vykazoval iba nízke úrovne volatility, čo poskytlo viacerým úradníkom ilúziu stability, ktorá vyústila až v reč súčasného šéfa Fedu, Bena Bernankeho, v roku 2004, keď hovoril o období „veľkej umiernenosti “ ekonomického systému.
Tí, ktorí chcú obmedziť volatilitu a zabezpečiť, aby sme sa vyhli všetkým hrboľom na ceste, paradoxne zvyšujú pravdepodobnosť, že udalosť na konci chvosta Gaussovej krivky (tail risk) spôsobí obrovskú explóziu. Zvážte na chvíľu experiment, v ktorom je človek umiestnený do umelo sterilného prostredia na obdobie povedzme desiatich rokov a potom ho vezmeme na „výlet“ verejnými dopravnými prostriedkami. Takýto jedinec by tento pokus s určitosťou neprežil. Táto vlastnosť je spoločná pre všetky zložité systémy.
V ekonomickej oblasti sa v niektorých situáciách používajú na zmierňovanie volatility napríklad cenové kontroly na základe myšlienky, že stabilné ceny sú žiaduce. Napriek tomu, že tieto kontroly môže krátkodobo fungovať (a aj to iba vo výnimočných situáciách), dlhodobým efektom ktoréhokoľvek takéhoto systému je jeho konečný zánik, ktorého náklady oveľa viac prevyšujú získané benefity. Riziká diktatúry, bez ohľadu na to, aká stabilná sa nám môže zdať, sa v ničom nelíšia od rizík spôsobených umelou kontrolou cien. To, čo potrebujeme je systém, ktorý môže zabrániť škode spôsobenej na ľuďoch podnikateľskou elitou (nemyslíme tým malých podnikateľov, ktorí prichádzajú s „kožou na trh“ a vytvárajú skutočné hodnoty), obmedzenými schopnosťami prognostikov, ekonómov, štatistikov a nedokonalosťou väčšiny regulácie. Nespoliehajme sa na akúsi ilúziu kontroly a rady „expertov“ v oblastiach, ktoré sa zo svojej podstaty nedajú predpovedať. Kvôli neuveriteľnej zložitosti trhov, komplikovaná regulácia jednoducho slúži iba na generovanie poplatkov pre právnikov a ziskov pre sofistikovaných derivátových obchodníkov, ktorí vytvárajú neprehľadné finančné produkty, ktorými sa tejto regulácii dokážu vyhnúť. Celý systém sa tak stáva ešte viac krehkejším.
Nebuďte moriakom
Život moriaka pred Dňom vďakyvzdania je názorný: moriak je kŕmený 1000 dní a každý deň utvrdzuje moriaka v tom, že od svojho chlebodarcu dostane chutnú potravu – jeho sebadôvera je najvyššia v „deň zúčtovania“, kedy mäsiar nemá v ruke jedlo, ale nôž. „Moriakov syndróm“ sa objavuje pri naivnej analýze stability, ktorá je odvodená z neprítomnosti historických odchýlok. Podobne tomu bolo aj pri začiatku krízy v roku 2007, kedy dosahovala dôvera v stabilitu najvyššie úrovne.
Problém moriaka v ľudskej spoločnosti je výsledkom zamieňania si jedného prostredia s druhým. My ľudia žijeme v rovnakom čase v dvoch systémoch: lineárnom a komplexnom. Lineárna doména je charakterizovaná svojou predpovedateľnosťou a nízkym stupňom interakcie medzi jej súčasťami. V takomto prípade je možné používať matematické modely, ktoré robia predpovede spoľahlivými. V komplexných systémoch chýba prítomnosť viditeľných kauzálnych prepojení, čím sa maskuje vysoký stupeň prepojenia a extrémne nízkej predvídateľnosti. Vyskytujú sa tu tiež nelineárne elementy, ktoré niekedy zvykneme nesprávne označovať ako „body zlomu“. Predstavme si niekoho, kto pridáva stále viac piesku do pieskovej duny bez nejakých viditeľných dôsledkov až sa náhle, z ničoho nič celá táto kopa zosype. Bolo by veľmi hlúpe pripisovať tento pád poslednému zrnku piesku a nie štruktúre celej kopy. Avšak robíme to pravidelne.
Inžinierstvo, architektúra, astronómia a väčšina fyziky sú lineárne domény. Medzi komplexné domény zaraďujeme oblasti sociálneho života spoločnosti, ekonómie alebo epidemiológie. Čo je kľúčové, v lineárnych doménach sme svedkami iba miernych variácií bez veľkých šokov zatiaľ čo komplexné domény prinášajú obrovské skoky a prepady. Zložitým systémom nerozumieme správne hlavne preto, že ľudské vedomosti, ktoré sme získali počas minulých niekoľkých tisíc rokov v lineárnej oblasti sa nedajú náležite preniesť do domény komplexnej. Ľudia dokážu predpovedať zatmenie slnka a trajektóriu vesmírneho plavidla, ale nie akciový trh a politické udalosti v Egypte. Všetky umelé spletité systémy majú svoje rovnakosti a dokonca univerzálnosti. Žiaľ, klamlivý znak pokoja (nasledovaný prekvapením v podobe čiernej labute) sa zdá byť jednou z týchto vlastností.
Chybovosť predpovedí
Podobne ako pri ukážke pieskovej hromady, bolo by veľmi zjednodušené pripisovať kolaps krehkého mosta poslednému nákladnému autu, ktoré po ňom prešlo a ešte komickejšie by bolo snažiť sa predpovedať pod kolesami ktorého kamióna sa takýto most zrúti. Zodpovedný za kolaps je systém, nie jeho komponenty. Po prepuknutí finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008 si mnohí mysleli, že úspešnou predpoveďou krachu na trhu so subprime hypotékami by sa bolo zabránilo kríze. Samozrejme, že je to číry nezmysel, pretože hypotéky boli symptómom krízy a nie podkladovou príčinou. Vlády rozhodujúcich svetových ekonomík utrácajú miliardy dolárov na pokusy o predpovedanie udalostí, ktoré vznikajú pôsobením vzájomne závislých systémov a nie sú preto na individuálnej úrovni štatisticky pochopiteľné. Politické a ekonomické udalosti na chvostoch zvoncovej krivky rozdelenia pravdepodobnosti sú nepredpovedateľné a ich pravdepodobnosti nie sú vedecky merateľné. Je jedno koľko prostriedkov vyhodíme na všakovaké výskumy, predpovedanie revolúcií nie je to isté ako rátanie si kariet v blackjacku; ľudstvo nebude nikdy schopné nasmerovať politiku do zvládnuteľnej náhodnosti, ktorá sa vyskytuje pri tejto kartovej hre.
Väčšina vysvetlení, ktoré sme mohli počuť pri nedávnych nepokojoch v arabskom svete, si mýlila katalyzátor týchto udalostí s ich príčinami. Výtržnosti v Tunisku a Egypte boli prvotne pripisované rastúcim cenám komodít a nie ťaživým a nepopulárnym diktatúram. Avšak krajiny ako Bahrajn a Líbya sú štáty s vysokým HDP, ktoré si môžu dovoliť dovážať obilie a iné komodity. Opäť, je to systém a jeho krehkosť, nie jednotlivé udalosti, na ktoré musíme upriamiť našu pozornosť – to, čo fyzici nazývajú „perkolačná teória“, pri ktorej sa študujú vlastnosti terénu skôr ako vlastnosti jednotlivých častíc, ktoré tvoria konkrétny terén.
Strach z náhody
Americká politika voči Blízkemu východu sa historicky, ale hlavne od 11.9., až príliš zameriavala na potláčanie akejkoľvek politickej zmeny v mene zabránenia „moslimskému fundamentalizmu“. To je nesprávny postoj. Západ a jeho autokratickí arabskí spojenci ešte viac podporili moslimský fundamentalizmus tým, že sa ho pokúšali odsunúť do úzadia, resp. ho úplne zničiť. Odchýlka od priemeru nám poskytuje informáciu. Tam kde takáto odchýlka nie je, neexistuje ani žiadna informácia.
Ako hovorí Jean-Jacques Rousseau, to, čo ľuďom najviac prospieva nie je ani tak mier, ale sloboda. Ak sa podpisujú medzi štátmi rôzne bilaterálne zmluvy, je nesporné, že sa nimi budú riadiť iba slobodní ľudia, ktorí podpísanie takýchto dokumentov schvaľujú a čím viac ľudí s nimi bude súhlasiť, tým dlhšie záväzky medzi štátmi pretrvajú. Tak ako žiadna centrálna banka nie je dostatočne mocná na to, aby zabezpečila stabilitu, žiadna veľmoc nemôže garantovať mier, ak si ho ľudia „neželajú“. So slobodou prichádzajú určité nepredvídateľné zmeny. Mali by sme sa už raz zmieriť s tým, že neexistuje sloboda bez občasných „porúch“ a stabilita bez volatility a tiež s tým, že vieme oveľa menej, ako si myslíme, že vieme.
Zdroj: Taleb, Blyth
Peter Margetínyanalytik TRIM Broker Obchodovanie s TRIM Broker |