Nespoliehajte sa na rast ceny zlata

Kam až cena žltého kovu môže klesnúť, je otázka. Variabilné náklady ťažby sa pohybujú okolo 800-900 dolárov za uncu. Pri pripočítaní odpisov, daní a nákladov na kapitál sa férová cena zlata pohybuje pravdepodobne okolo 1200 dolárov za uncu.

K možnému obmedzeniu ťažby by, samozrejme, dochádzalo najskôr až pri spomínaných 800-900 dolároch, kedy by variabilných náklady neboli kryté. Náklady spojené so zastavením a spustením ťažby sú však často tak veľké, že výrobcovia často pokračujú v ťažbe i pri miernej prevádzkovej strate.

Keďže ponuka zlata (ročná ťažba), je relatívne stabilná (cca 3% ročný rast), hlavným faktorom budúceho vývoja zostane vývoj dopytu. Ten môžeme rozdeliť na dve časti - spotrebný dopyt (šperkárstvo, fyzická držba drobných investorov) a investičný dopyt (sofistikovaní investori, rezervy centrálnych bánk). Dopyt po zlate zo strany centrálnych bánk sa masívne zdvihol predovšetkým v roku 2011, od tej doby skôr osciluje okolo stabilného podielu 10% celkovej ročného dopytu.

Zato dopyt zo strany investorov ochabuje. Kým v roku 2010 do ETF (burzové obchodovateľné fondy) plynulo zhruba 600 ton zlata ročne, v roku 2011 išlo o čistý dopyt vo výške 200 ton a od začiatku roka 2012 sú nové prírastky do zlatých ETF takmer nulové.

Rozdiel medzi rastom ponuky zlata a relatívne stagnujúcim investičným dopytom musí byť logicky vyplnený dopytom zo strany spotrebiteľov (tj šperkárstvo + fyzický dopyt po minciach a tehlách).

Máme tu teda určitý problém. Rast likvidity (alebo peňažnej zásoby) v krajinách, ktoré sa podieľajú najvyššou mierou na spotrebnom dopyte po zlate, výrazne spomaľuje. Svetový rast dolárovej M2 spomalil už na úroveň okolo 5%, čo je úroveň, ktorá je konzistentná s náročným prostredím pre výkonnosť zlata. Predstihové ukazovatele globálneho cyklu navyše ukazujú na ďalšie spomalenie svetovej ekonomiky, čo by znamenalo, že existuje iba malá pravdepodobnosť pre rast dopytu po úveroch, a teda aj svetovej M2. Keďže sa nachádzame v bilančnej recesii, verím, že bez zásahu vlád a fiškálnych stimulov zostane rast M2 slabý, a teda aj pravdepodobnosť pre rast zlata relatívne nízka.

Zaiste, určitý pokrok ohľadom fiškálnych stimulov bol dosiahnutý v rámci summmitov eurozóny, následne potom aj dochádza k určitým stimulom v Ázii (fiškálnym aj monentárnym). Napriek tomu som relatívne opatrný a všeobecne skôr skeptický voči pokračovanie komoditného cyklu v mierke poslednej dekády, ktorého aj zlato bolo súčasťou.

Je legitímne kontinuálne testovať hypotézu, či sme nevstúpili do éry nižších výnosov zlata, než by napovedali úrovne samotných reálnych úrokových sadzieb. Možno sú peňažné multiplikátory na dlhú dobu poškodené a dopyt po úveroch zostane nízky. Samozrejme, ani dolárová M2 nie je samospasiteľný ukazovateľ.

Napríklad zníženie depozitných sadzieb dánskou centrálnou bankou na záporných 0,2% naznačuje, že dopyt po zlate môže explodovať, akonáhle vlády začnú zdaniť depozitá. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že sledovanie dolárovej M2 má svoju logiku a príbeh, ktorý práve dolárová M2 rozpráva, nie je pre zlato vôbec pozitívny. Je potrebné byť na zlate veľmi opatrný.