Rátajte s rizikom pri dlhopisových fondoch

Pokiaľ investor hľadá konzervatívnu investíciu, zvyčajne má na mysli taký typ nástroja, ktorého cena v čase len minimálne kolíše, predstavuje nízke riziko potenciálnej straty a s veľkou pravdepodobnosťou mu môže priniesť kladný výnos. Keď odhliadneme od depozitných vkladov v bankách a nástrojov peňažného trhu, vrátane fondov peňažného trhu – za konzervatívne aktíva sú všeobecne považované aj dlhopisové fondy. Sú však všetky dlhopisové fondy naozaj také konzervatívne?

Niektoré menej, niektoré viac. Je potrebné si uvedomiť, že aj investície do dlhopisových fondov predstavujú určité riziká, ktoré môžu výnosový potenciál a mieru rizikovosti fondu ovplyvniť. Okrem manažérských schopností správcu fondu totiž napríklad veľmi záleží na tom, do akého typu dlhopisov a s akou dĺžkou splatnosti je zainvestované portfólio fondu. Dobrá správa je, že dlhopisový fond zvyčajne investuje rádovo do desiatok titulov, čo výrazne znižuje celkové riziko individuálného nesplatenia, alebo "krachu" niektorého z dlhopisov v portfóliu. Napriek tomu však stále zostávajú riziká, s ktorými sa v prípade dlhopisovej investície budeme stretávať.

Medzi tie najzákladnejšie patrí riziko úrokových sadzieb. Tu platí, že keď úrokové sadzby rastú, ceny skôr nakúpených dlhopisov zvyčajne klesajú a opačne, pričom čím dlhšia je splatnosť (maturita, durácia) dlhopisu, tým väčší je vplyv zmien v úrokových sadzbách. Vzhľadom na to, že tak ako rastú sadzby, bývajú nové dlhopisy vydávané s vyšším výnosovým kupónom, tie „staré” strácajú na atraktivite pre investorov a ich cena klesá.

Ďalším typom rizika pri dlhopisoch je riziko inflačné. Prevažná väčšina dlhopisov vypláca totiž fixný úrok, preto má rastúca inflácia negatívny vplyv na reálnu cenu dlhopisu. Naopak v prípade deflácie cena dlhopisu rastie.

Tiež nesmieme zabúdať na menové riziko v prípade dlhopisov vydaných v zahraničnej mene. Pohyb kurzu zahraničnej meny voči domácej mene je veľmi ťažko predpovedateľný a ľahko sa môže stať, že znehodnotenie meny vymaže všetky zisky, ktoré investícia priniesla. V prípade eurových dlhopisov majú slovenskí investori výhodu - prijatie eura umožnilo nakupovať európske dlhopisy väčšinou bez menového rizika.

Posledným, ale rozhodne nemenej dôležitým rizikom je kreditné riziko. Z pohľadu rizikovosti, ale aj potenciálnej výkonnosti dlhopisového fondu môže byť veľký rozdiel medzi fondom investujúcim len do štátných dlhopisov a medzi fondom investujúcim do firemných dlhopisov, alebo tzv. high yield dlhopisov (s vysokým výnosom).

Prečo? Ak sa emitent dlhopisu dostane do problémov, úrokové platby môžu meškať. V krajnom prípade môže prísť ku krachu a vtedy investor nielenže nedostane úrok, ale nemusí byť splatená ani celá istina. Riziko platobnej neschopnosti v prípade štátu je malé, preto sú štátne dlhopisy považované za najbezpečnejšie (zabudnime teraz na Grécko a ostatné krajiny PIIGS, ktoré sú aktuálnou výnimkou potvrdzujúcou pravidlo). Zároveň ale nemusia byť pre investorov až také atraktívne. Naopak firmy bez ratingu, ktoré vydávajú dlhopisy, tzv. junk bonds, sa môžu do problémov dostať kedykoľvek a sú preto považované za najrizikovejšie.

Pomôcť pri hodnotení kvalít emitenta môžu ratingové agentúry, ako je napríklad Moody’s alebo Standard & Poor's:

Čo z toho všetkého vyplýva pre investorov? Aj v prípade dlhopisov a dlhopisových fondov platí základné pravidlo, že čím vyšší výnos očakávam, tým vyššie riziko musím byť ochotný podstúpiť. Dodržiavanie investičnej disciplíny je pri investovaní tiež dôležitým pravidlom a nemalo by sa vzťahovať len na rizikové aktíva (ako sú napr. akciové fondy), ale aj na tie konzervatívne.