Najsilnejšou stranou v dolnej komore českého parlamentu je Česká strana sociálno-demokratická (ČSSD). Táto pravda však platí iba za predpokladu, že vedenie strany sa môže spoľahnúť na všetkých svojich poslancov. Uplynulý týždeň ukázal, že to tak nie je a sociálnou demokraciou zmieta mocenský boj, ktorý ju oslabuje.
Český parlament minulý týždeň hlasoval o dvoch životne dôležitých otázkach -- o novej hlave štátu a o tom, či ČR poskytne chemickú jednotku pre prípadnú vojenskú operáciu proti Iraku. Tieto dve kontroverzné témy doslova rozhlodali stabilitu ČSSD, ako aj celej vlády.
Prvým zlým východiskom bolo, že vládna koalícia sociálnych demokratov, KDU-ČSL a US-DEU nepostavila spoločného prezidentského kandidáta. Zatiaľ čo ČSSD nominovala Jaroslava Bureša, ľudovci a unionisti Petra Pitharta. Voľba sa skončila pre ČSSD neúspechom, dokonca ju možno chápať ako osobnú prehru šéfa strany a premiéra Vladimíra Špidlu, ktorý do volieb Bureša pretlačil nasilu, proti vôli väčšiny členov strany. Drvivú väčšinu hlasov totiž v straníckych primárkach získal expremiér a bývalý šéf ČSSD Miloš Zeman. Rozkol medzi členskou základňou a vedením sa ukázal pri stredajších hlasovaní o prezidentovi. Bureš vypadol po prvom kole, pretože ho nepodporila veľká časť poslancov strany, ktorá ho nominovala. Veľa poslancov a senátorov naopak zdvihlo ruku za kandidáta ODS Václava Klausa alebo sa hlasovania zdržala. V druhom a treťom kole väčšina zákonodarcov za ČSSD programovo hlasovala tak, aby z volieb prezident nevzišiel. Voľby hlavy štátu sa tak tento piatok budú musieť opakovať. ČSSD už nemala na výber -- do boja o Pražský hrad ide Zeman, premiérovi Špidlovi sa ho nepodarilo vyšachovať z hry.
Druhá rana prišla pre ČSSD minulý štvrtok, keď parlament hlasoval o vyslaní chemickej jednotky do Iraku. Vládny návrh síce prešiel v Senáte, schválený však nebol v Poslaneckej snemovni. Špidla totiž nebol schopný zaistiť, aby tento krok schválili jednotne všetky strany vládnej koalície. Dokonca ani v ČSSD nebol na túto otázku jednotný názor. Práve jednotným postojom koaličných strán podmieňovala opozičná ODS podporu vyslania chemickej jednotky do protiirackej operácie. O všetkom sa rozhodlo až v piatok po tom, ako Špidla vyčistil svojim i koaličným poslancom žalúdok.
No akoby tých problémov nebolo dosť. Vo vládnej pravicovej Únii slobody-DEU silnejú hlasy za vystúpenie z koalície. Nateraz je však kríza zažehnaná -- na víkendovom zjazde sa unionisti rozhodli, že vo vláde zostávajú. Účasť pravicovej strany v stredo-ľavicovej vláde bude teda naďalej vyznievať kakofonicky ako od začiatku. Nestabilita US-DEU ostáva pre kabinet hrozbou. Keby rady koalície opustil čo i len jediný poslanec US-DEU, prišla by vláda o tesnú väčšinu v dolnej komore parlamentu. Ďalšie možné scenáre by boli viac ako neveselé: rozpad vlády a vytvorenie novej, pravicovej koalície s účasťou ODS, spolupráca ČSSD s komunistami alebo dokonca opäť menšinová vláda sociálnych demokratov s tichou podporou ODS.
Najväčším paradoxom je, že, ako ukázali prezidentské voľby, väčšinu problémov ČSSD i vláde spôsobuje muž, ktorý vlani odišiel z politickej scény a utiahol sa na chalupu na Vysočine. O Zemanovi sa počas jeho premiérovania hovorilo, že v politike pôsobí ako slon v porceláne. Vývoj v ČSSD ukazuje, že Zeman je ešte stále "pašák" a je schopný rozbiť zopár váz aj vo vlastnej strane. A Špidlu bude naďalej strašiť rovnaká nočná mora.
StoryEditor