Česká ekonomika zamŕza. Riziko recesie sa zvyšuje, bude hrošie. Prichádza druhá kríza? Európa sa spomaľuje. To je náhodný výber reakcií na stagnáciu českého hospodárstva a tristné výsledky európskych ekonomík v treťom štvrťroku.
Lenže, kto čakal rast, musel viac veriť v zázraky, než sledovať skutočnosť. Reality šou na finančných trhoch doviedla svet najskôr k panike, ktorá krízu prehĺbila, a nakoniec k postupnej likvidácii štandardných politík, ktoré nemôžu reagovať tak rýchlo, ako by si trh prial.
V priamom prenose sme tak svedkami rozkladu ríše eura. Mena aj akcie sa oslabujú, rizikové prirážky a výnosy dlhopisov, naopak, rastú – nejde len o Taliansko, ale aj o Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko a do istej miery aj o Česko. Vzhľadom na prepojenie ekonomík ako celku s finančnými trhmi by bol zázrak, ak by sa finančné turbulencie nepremietli do reálnych čísel, rovnako ako zlá nálada na trhoch do zlej nálady reálnej ekonomiky.
Kríza sa odráža aj v slovách a činoch politikov, ktorí sa snažia (väčšinou bezúspešne) o nadštandardné regulácie v mene záchrany eura – či už ide o mieru odpisov zadlžených krajín, o úlohu ECB, o tom, ako bude skutočne fungovať záchranný val a ako pristúpiť k bankrotu krajín. Snaha o záchranu za každú cenu však vedie k devalvácii demokracie.
Európa sa dostala do situácie vzájomnej nedôvery, tak medzi jednotlivými štátmi, ako aj celok oproti zvyšku sveta. Ťažko si predstaviť, že sa v takomto prostredí bude plošne dariť priemyslu, maloobchodu, stavebníctvu ... Bude dobre, keď sa objavia ostrovčeky rastu, rovnako ako je fajn, že aj v Európe sa nájdu krajiny nepostihnuté dlhmi ani krízou. Môžu však ekonomiku vytiahnuť jednotlivci a Európu zachrániť nezadlžené Luxembursko a Estónsko?
Julie Hrstková
Hospodářské noviny