Dôchodkový deficit je ešte vyšší, ako sme čakali, kto vysvetlí záhadný rozdiel? Navrhovaná (ne)reforma necháva dôchodky hlboko v červených číslach.
Vývoj deficitu priebežného piliera po prijatí pôvodných návrhov na penzijnej reformy, zdokumentované v piliera po prijatí pôvodných návrhov na penzijnej reformy, zdokumentované v štúdii IFP (04/2012), ilustruje nasledujúci graf (deficit by sa pohyboval v pásme -1,5% až -1% HDP, ak by sa pri vyplácaní dôchodkov zohľadňoval aj počet pracujúcich a dôchodcov):
Aktuálny návrh reformy, ktorej dopady v dvoch grafoch zverejnil riaditeľ toho istého inštitútu Martin Filko (deficit v intervale (-2,3% až -6% HDP), posielajú súčasnú aj pripravovanú penzijnú bilanciu hlboko do červených čísel:
Okrem reformy, ktorá zjavne nerieši, ale len zjemňuje dopad zle nastaveného prvého piliera za cenu vyššieho zdanenia, sa na jazyk sa derie mnoho otázok.
- Prečo nebola oficiálne zverejnená štúdia dopadov navrhovanej dôchodkovej (ne)reformy, keď prepočty evidentne existujú?
- Prečo je taký zásadný rozdiel v základnom scenári? Čo sa zmenilo za necelé tri mesiace na demografickej štruktúre alebo predpokladoch dôchodkového modelu, že scenár bez zmien vykazoval za Mikloša v roku 2060 -6% deficit a za Kažimíra -9%?
- Demografické predpoklady komisie boli zverejnené už v roku 2011, rovnako prognóza potenciálneho rastu (Paradoxne verzia 2012 počíta s väčším počtom Slovákov v produktívnom veku a nižším celkovým poklesom obyvateľstva ako verzia 2008). Je viac než žiaduce, aby IFP, alebo MPSVR, zverejnili pozadie výpočtov. Podstatne rozdielny základný scenár (v apríli baseline znižuje schodok do 2015, v júli nie) bez adekvátneho vysvetlenia vyvoláva pochybnosti o kvalite dlhodobých prognóz.
- Prečo sa o reforme rozhoduje pred zverejnením analýzy Fiškálnej rady? Predkladateľov „nezávislý“ názor nezaujíma?
Radovan Ďuranaanalytik INESS |