Obama vyzval na návrat k spravodlivej ekonomike a vyšším daniam pre bohatých. Ekonomika však nie je zas taká nespravodlivá, ako sa podľa prieskumu domnieva asi polovica Američanov a vláda nie je tá, ktorá to vždy myslí dobre.
Podľa Giniho koeficientu sa prestala nerovnosť v amerických príjmoch od začiatku krízy prehlbovať. Dnes nenávidení boháči z USA sú tiež najštedrejším donormi na svete. Finančné dary od najbohatších domácností s majetkom nad milión dolárov tvoria asi polovicu všetkých charitatívnych príspevkov. Približne sto až dvesto miliárd dolárov.
Časť z toho tiež skončí v rozvojových krajinách, kde je nerovnosť príjmov oveľa väčšia ako v USA. Nedostane ich teda Buffettova sekretárka, ale napríklad nejakí hladní roľníci z Haiti.
Naloží americká vláda s peniazmi bohatých spravodlivejšie? Od začiatku hypotekárnej krízy vzrástli výdavky na národnú obranu asi trikrát rýchlejšie ako výdavky na sociálne zabezpečenie. Prvýkrát od studenej vojny vydali USA na udržanie svojej vojenskej moci viac než do vreciek svojich občanov. Rast nebrzdí nedostatok peňazí, ale nedostatočná schopnosť ich používať.
Keby si väčšina amerických domácností kúpila menší dom, než aký si mohla dovoliť, žilo by sa jej dnes lepšie. A nie je nakoniec spravodlivé, že nežije? Vďaka dvom krízam znížili chudobnejšie štáty náskok tých bohatších v raste reálnej životnej úrovne. Obamova predstava o spravodlivosti je však zrejme úplne iná.
Roman Dvořák
analytik Pioneer Investments v ČR