Skoncujme s fraškou gréckej "záchrany"

Či už to má byť rozpočtový komisár alebo nejaká iná forma kontroly, posledné požiadavky Nemecka ukazujú, ako absurdná sa stala debata o gréckej budúcnosti. Nastal najvyšší čas skoncovať s touto tragikomédiou.

V posledných dvoch rokoch sa Grécko neustále dohadovalo s ostatnými členmi eurozóny a MMF ohľadom svojej „záchrany“. Úsporné opatrenia boli schválené, peniaze boli poskytnuté a súkromní veritelia boli donútení akceptovať „dobrovoľné“ odpísanie dlhu. Napriek tomuto všetkému, Grécko je ešte v horšom stave ako v nedávnej minulosti. Jeho ekonomika sa zmenšuje, dlh narastá a samotný štát spoločne so svojimi bankami nemajú prístup ku kapitálovým trhom. A neexistuje ani najmenší náznak, že by sa situácia mohla zlepšiť. „Nejako“ sa to celé pokazilo.

Zdá sa však, že žiaden z protagonistov si to neuvedomuje. Pokračujú v nekonečných rokovaniach ako keby sa nechumelilo, vydávajú jedno konečné ultimátum za druhým a odmietajú si priznať, že táto diskusia začína byť na smiech. Bolo by oveľa vhodnejšie skoncovať s touto fraškou.

V posledných týždňoch rokuje grécka vláda so súkromnými veriteľmi a Trojkou ohľadom druhého záchranného balíka. Už teraz je však jasné, že táto pomoc krajinu nezachráni, možno iba oddiali grécku nesolventnosť – a bude znamenať nové ťažkosti pre obyvateľov tejto krajiny. Je čas, aby si politici pripustili, že ich stratégia zlyhala. Myšlienka, že krajina sa môže dostať zo svojho dlhového močariska cez úsporné programy a externou finančnou pomocou výmenou za dodržiavanie prísnych pravidiel, nebude fungovať. Nebude fungovať dokonca ani vtedy, keď súkromní veritelia odpustia krajine časť jej dlhu.

Falošné sľuby

Niekoľko mesiacov klamali grécki politici, resp. politici v celej Európe samých seba. Každý údajný posledný záchranný balíček ja nasledovaný ďalším a úsporné opatrenia nie sú dodržiavané. Tento vývoj má veľa spoločného s domácimi politickými podmienkami v jednotlivých krajinách. Angela Merkelová a Nicolas Sarkozy musia presviedčať svojich voličov, že majú celú situáciu pod kontrolou. Na druhej strane, pud sebazáchovy vedie vládu v Aténach k tomu, aby znižovala bremeno pre svojich obyvateľov v čo najväčšej miere. Z toho dôvodu obidve strany opakovane súhlasia so záväzkami, o ktorých vedia, že ich nebudú môcť dodržať. Záchranný balík, oficiálne schválený na summite koncom októbra už musí byť navýšený kvôli nedostatku jeho veľkosti.

Grécka ekonomika sa zmenšuje rýchlejšie ako sa predpokladalo a úsporný plán, ktorý táto krajina schválila minulé leto pod nátlakom svojich partnerov z eurozóny sa tiež nedodržiava v súlade s očakávaniami. To by nás ani nemalo prekvapovať, keďže 50 miliárd eur z celkových sľubovaných úspor vo výške 78 miliárd eur malo byť získaných privatizáciou, ktorá prirodzene nedokázala vygenerovať očakávaný zisk.

V krajine zázrakov

Pravda, ktorá musí byť očividná všetkým zúčastneným stranám vrátane Nemecka je, že podobné čísla boli „strieľané od brucha“. Ktorý investor by investoval také množstvo peňazí v krajine, ktorá sa v predvídateľnej budúcnosti nedokáže zbaviť vážnej ekonomickej krízy?

Údajné záchranné snahy vyvrcholili jedným z posledných nemeckých návrhov. Nemecká vláda by rada poslala „rozpočtového komisára“, ktorý by dohliadal na Grékov. Ak ani to nebude fungovať, Nemecko chce ako núdzové opatrenie presadiť možnosť zabavenia účtov gréckej vlády, ak tá nebude splácať svoje dlhy. Takéto návrhy vyvolali oprávnené rozhorčenie na gréckej strane. Pre Nemecko by však implementácia podobných opatrení nepriniesla žiadny osoh, práve naopak. Grécko by takmer určite našlo cestu, ako ich obísť a Nemci by si obrátili celý grécky národ proti sebe.

Grécko musí zbankrotovať

Záchrancovia Grécka na oboch stranách rokovacieho stola by aspoň raz nemali zatvárať oči pred pravdou. Ak má krajina natrvalo znížiť svoj dlh a byť raz opäť schopná požičiavať si na finančných trhoch, potom je potrebný úplný dlhový haircut. Povedané inak, takýto štát musí skrachovať. A nie sú to len súkromní veritelia, ktorí sa budú musieť zrieknuť veľkej časti existujúceho gréckeho dlhu. Sú to tiež ostatné európske krajiny a Európska centrálna banka. Áno, aj toto by bolo drahé riešenie vo vzťahu k daňovým poplatníkom v celej Európe a tiež by malo svoje ekonomické riziká. Skutočne, nikto nevie, aké dôsledky by plynuli z gréckeho bankrotu pre ďalšie problémové krajiny ako Portugalsko, Írsko alebo Taliansko. Ale aspoň by to bolo spravodlivé riešenie.

Prirodzene, chod udalostí by sa v tom momente nezastavil. Štáty eurozóny by aj tak museli postaviť väčšiu zátarasu pre ostatné rizikové krajiny, aby sa nákaza ďalej nerozšírila. Tiež by sa muselo pomôcť bankám, ktoré by sa dostali do problémov z dôvodu odpustenia dlhu. A tiež by krajiny museli Grécku poskytnúť skutočnú príležitosť ako sa postaviť na vlastné nohy, aby mohlo začať rásť v súlade so svojimi možnosťami – nejaký druh Marshallovho plánu.

Toto všetko by bolo veľmi nákladné a nemeckí daňoví poplatníci by tiež boli donútení spraviť to, čoho sa obávali od začiatku – platiť za Grécko. Ale takéto riešenie má dve hlavné výhody. Platby by boli obmedzené a v skutočnosti by Grécku pomohli. A na rozdiel od všetkého čo bolo doteraz vyrokované, toto riešenie by bolo hodné označenia „záchranný balík“.

Autor: Spiegel