Záujemcom o prázdne kreslo ústredného riaditeľa STV zostávajú ešte dva týždne na prihlásenie sa do konkurzu, ktorý vypísala Rada STV. Pravdepodobnosť, že sa do neho prihlási nejaká kompletná osobnosť, je minimálna. Konkurz totiž vypísala rada, ktorej už začiatkom novembra končí funkčné obdobie. Niektorých jej členov volil parlament v čase, kedy si už poslanci SDK a členovia KDH, DS a sčasti aj DÚ robili svoju politiku - v medziach, ktorých prekročenie by znamenalo predčasné voľby a tým aj predčasný koniec ich príjemného pobytu v parlamente. Aj ich zásluhou sa do Rady STV nedostal ani jeden kandidát SDKÚ. Z novej vládnej koalície sú v deväťčlennej rade len kandidáti KDH a SMK, zvyšnú časť tvoria kandidáti opozičných strán, alebo strán, ktoré sa v tohtoročných voľbách nedostali do parlamentu. Ak by stará rada ešte tesne pred svojím odchodom na základe konkurzu navrhla kandidáta na ústredného riaditeľa STV, je málo pravdepodobné, že by získal podporu celej koalície. Toto riziko môže odradiť práve tých najkvalitnejších záujemcov o funkciu ústredného riaditeľa STV, pre ktorých by bola táto funkcia skôr profesionálnou výzvou, ako existenčnou záležitosťou. Ak ich neodradí toto, potom ich odradia existujúce možnosti zmeniť neradostný ekonomický stav STV.
Nedávno Rada pre vysielanie a retransmisiu opakovane uložila STV finančnú sankciu (tentoraz 700 tisíc korún) za odvysielanie skrytej reklamy. Predseda rady pri tej príležitosti skonštatoval, že vedenie STV fakticky ani nevie, kto je sponzorom jednotlivých relácií , lebo mu to neumožňujú zmluvy s výhradným predajcom reklamy a sponzoringu v STV firmou ArboMedia. Už na začiatku roka 2001 dostal mediálny výbor Národnej rady od vedenia STV správu, v ktorej sa popisuje podstata nevýhodných obchodných zmlúv STV, uzatvorených zväčša exriaditeľom Igorom Kubišom. V závere správy sa uvádza, že jediným riešením je nový zákon o STV, ktorým by sa tieto zmluvy zrušili. Nový zákon o STV nie je doteraz.
Ešte stále minister kultúry Milan Kňažko tvrdí, že STV nie je ani štátna, ani verejnoprávna, ale parlamentná televízia. Záleží na uhle pohľadu. Na Slovensku totiž neexistuje zákon, ktorý by definoval práva a povinnosti verejnoprávnych podnikov a organizácií. Všetky kvázi verejnoprávne inštitúcie vznikli sui generis - každá inak - podľa samostatných zákonov. Isté je, že keby mala STV príjmy z koncesionárskych poplatkov, valorizovaných v závislosti od inflácie a keby jej tieto príjmy spolu s príjmami z vlastných obchodných činností pokryli výdavky, bola by o poznanie menej závislá od parlamentu, Rady STV, aj od vlády. Na to je potrebná maličkosť -- dohoda novej koalície na novelizácii zákona o koncesionárskych poplatkoch a zákona o STV, ktorý by ju oslobodil spod vazalstva nielen politikov, ale aj zmluvných partnerov.
StoryEditor