Dnešné Grécko zaostáva a jeho ekonomika sa rúca. Pred viac ako dvoma tisícročiami však táto krajina stála na čele civilizačného vývoja. Grécki obchodníci dopravovali tovar od dnešného Španielska až po Indiu. Na celom tomto teritóriu sa stavali veľké mestá, ktorých obyvatelia hovorili rovnakým jazykom, nelíšili sa oblečením, platili podobnými peniazmi a chodili do divadiel na rovnaké hry.
Takzvané helenistické obdobie, akási obdoba našej súčasnej globalizácie, trvalo len dve stáročia. Jednotný svet sa potom rozpadol, o jeho časti sa podelili nastupujúce národy: Rimania, Iránci či Indovia. Avšak na Západe gréckej tradície pretrvali.
Kým dnes Grécko sa svojimi dlhmi a ekonomickým rozvratom naťahuje ruku so žiadosťou o pomoc, v minulosti naopak bolo príkladom pre ostatných. Dodnes mu vďačíme za exaktnú vedu, humanisticky orientovanú kultúru a demokraciu. Čo Grécko prinieslo modernej civilizácii?
1. Mestá
Staroveké Grécko budúcim generáciám zanechalo významné dedičstvo v podobe bohato štruktúrovaných miest. Veľké aglomerácie síce existovali už dávno, Gréci do nichvšak vniesli samosprávu a vtlačili im moderný poriadok. Už vtedy tam existovali popri súkromných palácoch a domoch honosné verejné budovy - radnica, chrámy, divadlá a školy. Neskôr aj knižnice a zbrojnica.
Často išlo o skutočné veľkomestá. V Aténach v časoch slávy žilo niekoľko sto tisíc obyvateľov, v gréckej Alexandrii v Egypte celý milión a omnoho menšia nebola ani Seleukia na Tigrise, obchodné centrum v dnešnom Iraku. Mnohé z nich už dokonca mali pravouhlú sieť ulíc.
2. Obchod
Vzostup gréckej spoločnosti je spojený s rozvojom obchodu. Ten zlomil moc konzervatívnej statkárskej aristokracie a na jej miesto nastúpili činorodí vlastníci remeselníckych dielní, obchodníci a majitelia lodí.
Z Atén a Korintu sa do celého Stredomoria vyvážala keramika, z Milétu zase textil. Z ďalších gréckych miest bronzové nádoby, náradie aj zbrane alebo aj umelecké predmety. Ceneným exportným artiklom bolo aj víno a olej. Dovážalo sa obilie a suroviny, hlavne kovy. A tiež otroci, ktorí sa predávali najmä na posvätnom ostrove Délosu. Postupne sa stali hlavnou pracovnou silou vo veľkých dielňach, baniach a v poľnohospodárstve.
Význam nadobudol diaľkový obchod - do aténskeho prístavu Pireus sa z Egypta vozil papyrus, zo Sýrie sklo a purpurové farbivo, z Arábie voňavky.
3. Peniaze
Vďaka gréckemu obchodu sa rozšírili peniaze. Prvé mince sa začali raziť v siedmom storočí pred Kristom v neďalekej Lýdii v dnešnom Turecku. Grécki obchodníci ich začali masovo používať a priniesli ich do všetkých končín, kam prenikli. Dodnes sa ich mince, ktoré razili ako jednotlivé mestá, tak aj panovníci, nachádzajú až v Pakistane.
V klasických Aténach sa rozvíjali zárodky bankovníctva, používali sa napríklad úvery, a finančníci pracovali s uloženými vkladmi. Zlatý vek bankovníctva nastal v Egypte, kam sa státisíce Grékov nasťahovali. Tam, ako uvádza americký historik Michael Rostovtzeff, vznikli prvé štátom ovládané banky.
4. Námorná doprava
Gréci boli národom námorníkov, čo súviselo s prírodnými podmienkami, v ktorých žili, s tisíckami ostrovov, polostrovov a mysov. Cestovanie do zámoria a hľadanie nových príležitostí sa stalo zmyslom existencie tých najaktívnejších z nich. Ich vojnové a obchodné lode plávali po Stredozemnom mori a prenikali až do Čierneho mora a Atlantiku.
K tradícii námornej moci a na nej založeného obchodného impéria sa za koloniálnej éry okázalo hlásili Briti a teraz je zase blízka americkým geopolitikom a stratégom.
5. Globalizácia
Grécky svet pohlcoval okolité regióny a predstavoval prvé globálne spoločenstvo. Pôvodne predstavoval len oba brehy Egejského mora, dnešné Grécko a západnú časť Turecka. Počas "veľkej kolonizácie" grécke mestá rástli v južnom Francúzsku, Taliansku a na Sicílii, v Líbyi a na severovýchode pozdĺž celého Čierneho mora. A obchodné osady aj v Egypte a Sýrii.
Zlatou dobou sa stalo obdobie helenizmu potom, čo macedónsky kráľ Alexander v roku 331 pred Kristom porazil Perzskú ríšu a prenikol ďaleko na východ. Ohromné impérium sa síce po jeho smrti rozpadlo, ale grécky vplyv v následníckych krajinách pretrval. Všetci, kto sa v nich hlásili k vyspelej kultúre, sa na území o rozlohe približne piatich miliónov kilometrov štvorcových dohovorili attickým dialektom, ktorým sa hovorilo v Aténach.
6. Demokracia
Aténskymi vynálezom je demokracia, v doslovnom preklade vláda ľudu. V meste vládol snem všetkých dospelých mužov, občanov, ktorí vyberali desiatku stratégov, akýchsi ministrov. Po roku 500 pred Kristom sa demokracia rozšírila aj do ďalších mestských štátov. Chybou na jej kráse bol fakt, že z nej boli vyradení, okrem žien, otroci. Tí pritom predstavovali veľkú časť populácie. V dobovej literatúre ich prirovnávali k dobytku a podľa toho sa s nimi zaobchádzalo.
Medzi presvedčeného obhajcu otrokárstva patril slávny filozof Platón. Ten odmietal aj demokraciu, v ktorej videl nadvládu nevzdelaného davu a skúsených demagógov. Antická demokracia skutočne neprežila: podľahla monarchii a jej princípy sa opäť vynorili až počas renesancie. Od otrokárstva, poprípade nevoľníctva sa euroamerický svet definitívne odstrihol až v 19. storočí.
7. Umenie a veda
Trvalou hodnotou prežívajúcej z antiky zostáva realistické výtvarné umenie, predovšetkým sochárstvo. Dodnes je žijúcou tiež vtedajšia architektúra a hlavne literatúra - mýty, drámy, básne i romány. Gréci položili základy prírodných vied, filozofie a histórie. Ich poznanie išlo najrýchlejšie vpred hneď v ranom období, keď bolo tesne spojené s remeslami a učenci sa nebáli experimentovať.
Filozof Demokritos dospel k teórii o zložení sveta z nedeliteľných atómov. Jeho súčasník Thales zase vďaka svojej predpovede počasia vytušil skvelú úrodu olív, skúpil v meste Milétu lisy na olej, a zbohatol.
Bežné bolo tvrdenie o guľatosti zeme, vznikali prvé súradnicové mapy, rozvíjala sa medicína a chémia, bol objavený princíp parného stroja. Mnohé vynálezy sa však nepresadili. Ich zavádzanie do praxe brzdili ekonomické dôvody, nasadenie otrokov vychádzalo lacnejšie.
8. Školstvo
V Aténach prvýkrát na svete väčšina slobodných mužov vedela čítať a písať. Súčasťou vzdelania bola aj telesná výchova: Gréci preslávili ako bojovníci aj ako atléti na športových pretekoch. Ich vrcholom boli Olympijské hry, ktoré sa konali každé štyri roky od roku 776 pred Kristom.
Preslávenou školou pre elitu, Akadémiou, sa pýšili v Aténach. Neskôr tiež na ostrove Rhodose, kam priplávali študovať mladí Rimania. Medzi vyučujúcimi nechýbali známi učenci, ktorí sa občas stávali aj vychovávateľmi v kráľovských rodinách. Alexandra Macedónskeho mal po niekoľko rokov na starosť jeden zo zakladateľov antickej vedy, filozof Aristoteles.
Článok vyšiel v týždenníku Ekonom.