Podľa Bernankeho by centrálne banky mohli v budúcnosti brániť vzniku investičných bublín. Pokus centrálnych bánk predchádzať bublinám by však pravdepodobne skončil fiaskom.
Po prvé, centrálne banky samy nedokážu identifikovať bublinu. To možno opakovane preukázať výroky najvyšších predstaviteľov. Ceny amerických nehnuteľností nepovažoval Bernanke za prehnané ani pár mesiacov pred ich zrútením.
Po druhé, aj keď sa centrálnym bankám podarí identifikovať bublinu, nemajú také nástroje, aby jej rast zastavili bez vážnych následkov pre reálnu ekonomiku - horších než môže vyvolať samotné prasknutie tejto bubliny. Greenspan vraj vedel o akciovej bubline v 90. rokoch, ale len miernym zvýšením sadzieb jej nezabránil a ich výrazné zvýšenie odmietal, aby nespomalil ekonomiku.
Po tretie, centrálne banky by mali o dôvod viac zasiahnuť proti nadhodnotených akciám a nehnuteľnostiam, keby hrozilo, že ich rast povedie k vyššej inflácii. V praxi sa však nikdy nepreukázalo, že by investičné bubliny urýchľovali rast spotrebiteľských cien. Keď boli akcie výrazne nadhodnotené v polovici 60. rokov a na prelome milénia, zostala americká inflácia nízka. Naopak, keď boli akcie podhodnotené začiatkom 50. rokov a v druhej polovici 70. rokov, inflácia stúpla na svoje maximá.
Boj centrálnych bánk proti bublinám by bol preto len bojom s veternými mlynmi. Naivným a vopred prehratým.
Roman Dvořák
analytik v Pioneer Investments ČR