Maďarské úrady zriadia na školách v Komárne volebné miestnosti a komisie. A na „poriadok“ budú dozerať dobrovoľníci Jobbiku v uniformách maďarskej gardy. Áno, to všetko je možné. Orbán po dvojakom občianstve presadil aj volebné právo pre zahraničných Maďarov.
Našťastie, tento krajný scenár je len možný, nie reálny. Zatiaľ. Slovensko – na rozdiel od Srbska či Rumunska – Orbánovým dobyvačným plánom odoláva. Po prvé, Ficov protizákon, ktorý na Slovensku zakazuje dvojaké občianstvo, vyzerá účinne. Naši Maďari preferujú slovenské občianstvo pred maďarským. Po druhé, Orbán na južnom Slovensku stráca politický vplyv. SMK ako kľúčový spojenec Fideszu vyschla.
Na druhej strane, problém je stále v tom, že slovenská defenzíva nie je dostatočne pevná. Jej najslabším miestom je, paradoxne, slovenská pravica. Radičová pred rokom Orbánovi sľúbila, že zákaz dvojakého občianstva zruší. SDKÚ, KDH a SaS potom naivne podporili Bugárov občiansky zákon. Zmeny nakoniec neprešli len vďaka vzbure Matoviča a Procházku z KDH. Keby sa neozvali, slovenská „pravica“ by Orbánovi otvorila dvere na južné Slovensko. Naširoko. A bez boja.
Orbánovi vlastne stačí čakať na naše zaváhanie. A nenápadne trhať susedné krajiny salámovou metódou. Najskôr si spoza hraníc odkrojil krajanov s maďarskou krvou (krajanský zákon). Potom občanov (zákon o dvojakom občianstve). Potom voličov (volebný zákon). A nakoniec prídu požiadavky na špeciálny územný štatút pre menšinových Maďarov. Aby mohli byť maďarskí občania – a voliči – pod ochranou maďarskej vlády.
Ak sa prispatá slovenská vláda (a slovenská pravica) v maďarskej hre nezorientuje, Orbánove plagáty v Komárne nebudú len hypotetickou možnosťou. Budú samozrejmosťou.