Pozrime sa len prostredníctvom cien pohonných látok, koľko stojí Slovákov a aj ďalších občanov eurozóny súčasné besnenie centrálnych bánk (v eurozóne predovšetkým ECB). Ich politiky záchrany insolventných krajín a bánk a podpory ekonomiky prostredníctvom zo vzduchu vytvorených peňazí absolútne nič neriešia, iba nabaľujú problémy do budúcnosti.
Na úvod je potrebné pripomenúť to, o čom sa pri súčasnom sústredení na dolárové ceny až tak nehovorí, a teda, že cena severomorskej ropy (brent) v eurách sa pohybuje na historických maximách okolo úrovne 95 eur za barel. Ešte v decembri, keď ECB prepla tlačiarne na vyššie obrátky a odvtedy v dvoch tendroch naliala do finančného sektora na tri roky vyše 1 bilióna dovtedy neexistujúcich eur, sa cena ropy v eurách pohybovala okolo úrovne 80 eur za barel. Masívne uvoľňovanie vo vidine ďalšej rely aktivovalo obrovskú masu nečinných peňazí vo finančnom sektore pochádzajúcu od centrálnych bánk, a tie začali pritekať aj na komoditné trhy, čo poslalo cenu ropy nahor o 15 eur.
Podľa mojich prepočtov (ktoré spolu s tabuľkami a grafmi nájdete na mojom blogu xtbsk.blogspot.com) sa tento rast cien ropy o 15 eur premietol do dodatočného ročného nákladu na pohonné látky 61,3 eura na každého jedného Slováka. Keďže inflácia nie je nič iné ako skrytá daň, tak si vieme tento rast cien pohonných látok premeniť na dodatočnú daňovú záťaž pre príjmy všetkých ekonomických subjektov. Pre Slovensko predstavuje podľa mojich prepočtov rast cien ropy o 15 eur ekvivalent zaťaženia všetkých príjmov v ekonomike zhruba polpercentnou daňou, čo je na úrovni priemeru eurozóny. Rast ceny ropy o jedno euro je pre Slovensko a aj eurozónu pri súčasnej cene ropy ekvivalentom zvýšenia celkového daňového zaťaženia o 0,034 percenta.
V prospech koho sa táto dodatočná skrytá daň vyrubená ECB a spol. prerozdeľuje? Pri cene ropy 95 eur ide podľa mojich prepočtov v priemere pre celú eurozónu o niečo vyše 52 percent vo forme daní štátu (pre Slovensko je to cca 51 percent), zvyšná časť ide producentom ropy a tým, ktorí do ropy investovali a malá časť tejto „dane“ sa prerozdeľuje aj v prospech spracovateľských a distribučných spoločností.
A to sme ešte len pri rope. Ďalšia vlna globálneho uvoľňovania pritom poslala nahor aj eurové ceny ďalších komodít, takže jej negatívny dosah na ekonomiku je ešte väčší. A potom sa páni v ECB čudujú, prečo musia znižovať prognózy ekonomického rastu aj napriek tomu, že podľa ich názoru hlavná príčina ekonomického spomalenia – nedôvera v dôsledku dlhovej krízy – nateraz len kvôli inflačnej politike ECB pominula. Aj pokiaľ pôjdu talianske a španielske dlhopisy na dračku a ceny komodít budú pokračovať v raste, tak sa dlhodobejšieho ekonomického oživenia nedočkáme, pretože vyššie ceny komodít budú stláčať marže podnikovej sféry, ktorá bude nútená šetriť – prijímať menej ľudí, menej investovať, šetriť na prevádzkových nákladoch, čo bude ekonomickú aktivitu tlmiť.
ECB však, samozrejme, strčila hlavu do piesku, a ona s tým nič spoločné nemá. Draghi na poslednej tlačovej konferencii vyhlásil, že neexistuje žiadna korelácia medzi tým, čo robí ECB, a rastom cien komodít. Rád by som teda touto cestou pripomenul pánovi Draghimu a aj ďalším, čo podľahli centrálnobankárskej a mediálnej lobotómii, že za rast cien pohonných látok môže geopolitické napätie, a nie tlačenie peňazí, že v roku 2003, keď sme boli svedkami posledného konfliktu v Perzskom zálive, sa cena ropy pohybovala v rozmedzí 25 až 30 eur za barel, pričom aktíva ECB odvtedy vzrástli, podobne ako v prípade ropy, viac ako trojnásobne.
Kamil Boros, analytik X-TRADE BROKERS
Celú analýzu vrátane grafov nájdete na blogu autora xtbsk.blogspot.com