Pre návštevníkov z Marsu môžu francúzske prezidentské voľby vyzerať ako bizarná súťaž medzi kandidátmi, ktorí vedú vykonštruované súboje s Európou pred ekonomicky nevzdelanými voličmi. Prezident Nicolas Sarkozy sa chvasce, že zachránil euro a unikol pred krízou vládnych dlhov v eurozóne (s drobnou pomocou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej), hoci Francúzsko stratilo najvyšší úverový rating.
Sakrozy získal potlesk za svoju aktívnu činnosť počas predsedníctva Európskej únii pri reakcii na svetovú finančnú krízu a vyrokovaní konca krátkej vojny medzi Ruskom a Gruzínskom.
Konzervatívny líder však vyvolal dva konflikty s Bruselom o hraničných kontrolách a obchode v snahe odtrhnúť voličov krajne pravicovej protiprisťahovaleckej kandidátky Marine Le Penovej, ktorá obhajuje opustenie eurozóny. Sarkozy pohrozil tým, že Francúzsko by mohlo vystúpiť zo schengenského priestoru slobodného pohybu a postaviť individuálne obchodné bariéry, pokiaľ nezíska prísnejšiu kontrolu nad prisťahovalcami a nezvládne nekalú konkurenciu v štátnych objednávkach.
V skutočnosti rokovania o reforme schengenského systému nejaký čas pokračujú a Európska komisia pracuje na posilnení vyššej reciprocity v prístupe k verejným tendrom. Sarkozy tak môže žať voličské zisky za to, že znie ostro, ale bez rizika, že by svoje hrozby musel vykonať.
Jeho hlavný vyzývateľ, socialista Francois Hollande, vyhlásil, že nepodpíše dohodu o prísnejšej rozpočtovej disciplíne schválenú 25 európskymi krajinami, pokiaľ Nemecko a partneri nebudú súhlasiť so začlenením opatrení na podporu rastu a zamestnanosti.
„Je to čudná kampaň, keď niekto chce prerokúvať už podpísanú dohodu a druhý chce odstúpiť od už platných zmlúv,“ povedal jeden významný európsky politik.
Zatiaľ čo Sakrozy požaduje zákon amerického typu „Kupujte európske výrobky“, socialistický program volá po vytvorení európskeho ochranárstva s dodatočnými tarifami na dovoz z krajín, ktoré nedodržiavajú európske normy o bezpečnosti, práci a ochrane životného prostredia.
Poradcovia oboch táborov tvrdia, že kandidáti zostrili tón, aby oslovili voličov, ktorí odmietli ústavnú zmluvu EÚ v referende v roku 2005. Mnohí z nich sa prikláňajú k Le Penovej alebo ľavicovému Jeanovi-Lucovi Melenchonovi.
Vzťah Francúzov k Európe je plný paradoxov. Sami sa pokladajú za zakladateľov a vodcov európskeho projektu, pritom mnohí nemajú radi slobodný obchod, nespútanú konkurenciu a otvorené hranice.
Niektorým sa nepozdáva nedávne rozširovanie únie smerom na východ, čo podľa nich oslabuje francúzsky vplyv a cez lacnú konkurenciu podkopáva ich štedrý, ale nákladný sociálny model.
Sarkozy oživil svoje reči údermi proti „bruselským technokratom“, pričom nástojil na tom, že práve národné vlády musia viesť hospodársku a prisťahovaleckú politiku.
Hoci je Hollande v proeurópskom krídle socialistickej strany, aj on obraňuje francúzske záujmy a parlamentnú zvrchovanosť.
„Rozhodol som sa zmeniť smerovanie Európy,“ vyhlásil na víkendovom stretnutí stredoľavých lídrov Európy vrátane šéfa nemeckej strany SDP Sigmara Gabriela.
O otvorení rozpočtovej zmluvy Hollande povedal: „Dohoda je ilúzia, ktorá prináša riziko. Vytvára podmienky na nekončiacu sa hospodársku krízu prinášajúcu reprodukciu rozpočtovej nerovnováhy.“
Tlačí aj na rozšírenie mandátu Európskej centrálnej banky na podporu rastu a podporuje vydanie spoločného európskeho dlhopisu na investovanie do energetického sektora, vzdelania a výstavby.
Európski politici hovoria, že zmluvu nemožno otvoriť a že Hollande môže očakávať akurát samostatný akčný plán na podporu rastu a zamestnanosti.
Väčšina z opýtaných v prieskume inštitútu CSA povedala, že žiadny z možných finalistov prezidentského súboja nie je ekonomicky dôveryhodný. V krajine, kde je ekonomika na druhom mieste po politike, na tom asi až tak veľmi nezáleží.