V Európe sa stala zvláštna vec. Nič

Na začiatku tohto týždňa sa v Európe udiala jedna pozoruhodná a dlho nevídaná vec - nestalo sa vôbec nič. Mediálny priestor sa síce plnil obvyklými strašiakmi - bankrot Grécka, rozpad meny euro, miliónty summit európskych ministrov financií - na finančné trhy to však malo len marginálny dopad. Porovnajte tento stav so situáciou na konci minulého roka, kedy investori mali nervy napäté ako struny a nedôvera v eurozónu viedla k tomu, že výnosy na talianskych dlhopisoch vzrástli na hodnoty videnej naposledy v 80. rokoch dvadsiateho storočia.

Debatu o posilňovaní alebo oslabovaní meny euro dočasne nahradili vážne položenou otázkou, či táto mena vôbec prežije. Ak by v roku 2011 Nemecko prišlo s myšlienkou inštalovať v rozpočtovo nezodpovedných krajinách čosi ako "núteného správcu", médiá by sa promptne zaplnili panicky ladenými komentármi a diskusiou na tému koniec eura. To isté by platilo v situácii, kedy by Grécko jednostranne navrhlo odpísať nemalú časť svojho dlhu, MMF by verejne vyhlásil európsky záchranný plán za nereálny a neadekvátny, či by nový prieskum verejnej mienky kompletne zdiskreditoval hlavné grécke politické strany.

Nie však tento týždeň. Všetko vyššie uvedené sa stalo počas pondelka a utorka, reakcia trhov bola napriek tomu pokojná, až mierne pozitívna. Ide o neklamný dôkaz toho, že "európska kríza" sa stala neoddeliteľnou súčasťou každodenného života Európanov a minimálne z finančného pohľadu sa ju do istej miery podarilo "skrotiť". Najmä vďaka aktívnemu prístupu Európskej centrálnej banky.

Tá do súčasnej doby poskytla pol bilióna eur v lacných a súčasne dlhodobých peniazoch bankovému sektoru eurozóny, ďalšie prostriedky budú na ceste k 29. februári tohto roku. Aktívne však banka pôsobila aj na dlhopisovom trhu av  dobách najvyššej núdze absorbovala 220 miliárd eur v investormi nechcených štátnych dlhopisoch. Istý čas sa dokonca špekulovalo, že ECB bola dominantným kupcom talianskych štátnych dlhopisov. Ak by k tomuto kroku ECB nepristúpila, Taliansko by sa mohlo dostať do veľmi vážnych refinančných problémov, potenciálne vedúcich k defaultu Talianska a následnému rozpadu celej eurozóny. Len táto správne načasovaná a opakovaná intervencia dokázala stlačiť výnosy talianskych dlhopisov do relatívne bezpečného teritória, minulý týždeň preto ECB nemusela odkupovať vôbec.

Samo o sebe to síce neznamená, že by sa problémy zadlžených európskych štátov vyriešili, alebo sa tomuto riešeniu nejako významne priblížili. Európsky bankový sektor a talianske štátne dlhopisy sú dve miesta, kde možno hľadať možné ohniská ďalších či znovu sa objavujúcich problémov. Nesporným faktom je, že dva roky po vypuknutí problémov v Grécku sa Európa dostala do stavu akejsi (hoci možno zradnej) stability. Ak vezmeme do úvahy všetky problémy a nedokonalosti súčasného EÚ, resp. eurozóny, možno to možno považovať za celkom slušný úspech...