Koncom minulého týždňa zo Slovenska do Kuvajtu odcestovala jednotka radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Ozbrojených síl SR. Prepravu 69 vojakov a príslušnej techniky zabezpečilo ruské dopravné lietadlo AN-124 Ruslan šiestimi letmi. Podľa ministerstva obrany stála preprava do Kuvajtu 40 miliónov korún, vrátane poistenia. Zatiaľ nie je jasné, či aspoň časť týchto nákladov uhradia USA, ako to predpokladá vláda SR. Presun sa však začal s niekoľkohodinovým oneskorením, pravdepodobne pre technické problémy lietadla spoločnosti Volga-Dnepr. Potešujúce môže byť len to, že slovenskí vojaci na bratislavskom letisku nečakali na svoj odlet až 16 hodín tak, ako koncom januára českí chemici na pražskom letisku. Aj tých viezla do Kuvajtu spoločnosť Volga-Dnepr svojím Ruslanom, ktorého technické problémy sa v Prahe i Bratislave riešili celé hodiny. Nebola to však prvá operácia, pri ktorej museli OS SR vyžívať služby leteckých prepravcov z krajín bývalého ZSSR. Ich, vôbec nie lacné, služby musela využiť aj slovenská ženijná jednotka vyslaná do Afganistanu.
Slovenské vzdušné sily totiž nedisponujú dopravnými lietadlami, ktoré by boli schopné takúto prepravu zvládnuť, a nemajú ich ani slovenské letecké spoločnosti. Podobne sú na tom aj ostatné krajiny V4, ale aj členovia NATO z Európy. Výnimkou sú len prepravné kapacity ozbrojených síl USA, Kanady a Veľkej Británie. Tie sú však plne vyťažené prepravou a zásobovaním vlastných vojakov. USA si dokonca od svojich civilných leteckých prepravcov prenajali niekoľko desiatok dopravných lietadiel. Jednotky európskych krajín sú preto z veľkej časti závislé od veľkokapacitných lietadiel sovietskej výroby ruských a ukrajinských komerčných prepravcov.
Do každej súčasnej i budúcej misie je okrem vojakov potrebné dopraviť množstvo techniky a ďalšieho vybavenia. Ešte dôležitejšie je však ich pravidelné zásobovanie potravinami, liekmi, pohonnými lýtkami, náhradnými dielcami, muníciou a množstvom iných vecí. Potrebné je tiež zabezpečiť pravidelné striedanie vojakov v misiách. Navyše, krajina, ktorá vysiela svojich vojakov do vzdialených a potenciálne nebezpečných oblastí, by mala tiež disponovať kapacitami, ktoré v prípade potreby umožnia ich urýchlenú evakuáciu. Je totiž málo pravdepodobné, že v krízovej situácii budú komerční leteckí dopravcovia ochotní riskovať poškodenie či dokonca stratu svojich posádok a lietadiel. Vojenskí experti preto upozorňujú, že európske krajiny by v prípade náhleho zhoršenia situácie na Blízkom a Strednom východe mohli mať vážne problémy so zásobovaním či s prípadným sťahovaním svojich vojakov z týchto krajín.
Aj preto sa Česká republika už dávnejšie uvažuje o posilnení prepravných kapacity svojho vojenského letectva o tri najmodernejšie dopravné lietadlá AN-70. Získať by ich mala od Ruskej federácie v rámci deblokácie svojho dlhu. Podobnou cestou sa rozhodlo ísť aj Maďarsko, ktoré by tiež v rámci deblokácií malo kúpiť dve takéto lietadlá. Slovensko zatiaľ o takomto riešení neuvažuje. Aj naďalej sa budeme spoliehať na služby komerčných prepravcov. A to napriek tomu, že vojaci Ozbrojených síl SR pôsobia už v 15 zahraničných misiách v najrozličnejších častiach sveta.
StoryEditor