Dúfajme v to najlepšie, pripravme sa na najhoršie

Presná prognóza vývoja na finančnom trhu pre rok 2012 je vzhľadom na pretrvávajúce riziká prakticky nemožná. Investorom neostáva nič iné, ako dynamicky sledovať a plynule reagovať na premenlivý vývoj hlavných faktorov, ktoré hýbali trhom už v roku 2011.

Čitateľ už z toho bude možno právom otrávený, ale áno, hlavnou témou finančného trhu bude aj v roku 2012 dlhová kríza. Je teda pravdepodobné, že pozornosť finančného sveta sa bude aj v nasledujúcich mesiacoch sústreďovať predovšetkým na európsky kontinent. V prehľade najvýznamnejších potenciálnych „market-movers“ však nemôžeme opomenúť ani fundamentálny vývoj a perspektívy menovej politiky v USA. Viaceré milé alebo nemilé prekvapenia môžu v priebehu roka 2012 prísť aj z Číny, ktorá v čase globálnej recesie pôsobila ako stabilizujúci prvok globálneho dopytu, avšak v prejavuje sa čoraz viac signálov neudržateľnosti enormného rastu z posledných rokov.

Európa

Z Európy nás v budúcom roku pravdepodobne veľa pozitívnych správ nečaká. Grécko a Portugalsko s vysokou pravdepodobnosťou zotrvajú v recesii aj v roku 2012. Ďalšie krajiny, ktoré sú recesiou v blízkej budúcnosti ohrozené najviac, sú Taliansko, Španielsko, Maďarsko, Írsko a Cyprus. Masívne dodávanie likvidity zo strany ECB sa zatiaľ na dlhopisom trhu takmer vôbec neprejavilo, keďže výnosy štátnych dlhopisov ohrozených krajín aj naďalej zotrvávajú na kritických úrovniach. Optimisti môžu dúfať, že sa tak udeje v úvode roka s návratom veľkých hráčov na trh, avšak bolo by to naozaj pozitívne prekvapenie.

Prinajmenšom v prvej polovici roka bude v bankovom sektore v Európe aj naďalej témou číslo jeden znižovanie rizika a napĺňanie prísnejších kapitálových požiadaviek. V praxi sa to prejaví výpredajom aktív a útlmom aktívnych operácií bánk (pokles nových úverov, sprísňovanie podmienok úveru, rast rizikových prirážok a úrokových sadzieb, a pod.). Z prostredia európskeho finančného sektora teda v roku 2012 budú pravdepodobne vychádzať skôr impulzy pôsobiace proti ekonomickému rastu.

USA

Posledné údaje naznačujú, že ekonomický rast v USA koncom roka 2011 postupne naberal na obrátkach a z dlhotrvajúceho dna sa postupne dostáva aj realitný trh, ktorý bol epicentrom krízy v roku 2008. Ak budú uvedené trendy pokračovať, USA by v roku 2012 mohli zohrať vo svetovej ekonomike podobnú stabilizujúcu úlohu, ako rozvíjajúce sa trhy Ázie na čele s Čínou v rokoch 2008 a 2009. Ekonomický rast USA sa v poslednom štvrťroku 2011 pravdepodobne priblíži 3% a v rámci pásma 2-3% by mohol zotrvať aj v roku 2012. Pravda, aj USA majú svoj vlastný dlhový problém, dokonca by sa mohlo zdať že väčší ako ten v Európe. Hrubý verejný dlh v USA totiž za rok 2011 pravdepodobne dosiahne 100% HDP najväčšej svetovej ekonomiky, čo je viac ako celková relatívna zadlženosť verejného sektora eurozóny (88% HDP).

Na rozdiel od Európskej menovej únie USA disponujú relatívne jednotným politickým vedením a tiež skutočnou fiškálnou politikou. Problémy jednotlivých regiónov tak zatiaľ ostávajú finančným trhom nepovšimnuté. Aj USA však budú musieť podstúpiť proces fiškálnej konsolidácie a otáznikom pre rok 2012 zostáva, ako sa viaceré predpokladané opatrenia (zrušenie daňových úľav, skrátenie doby vyplácania dávok v nezamestnanosti, a pod.) prejavia na disponibilnom dôchodku a spotrebe domácností.

Ďalšou veľkou témou prichádzajúcou z USA budú v roku 2012 pravdepodobne perspektívy menovej politiky Fed. Druhá vlna kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky (QE2) v USA skončila v polovici roka 2011 a prakticky odvtedy sa s premenlivou intenzitou objavujú špekulácie ohľadom ne/pravdepodobnosti QE3. Vzhľadom na dôsledky QE2 by bolo jeho pokračovanie pri zachovaní súčasnej dynamiky americkej ekonomiky chybou, čo možno medzi riadkami čítať aj z vyjadrení viacerých vedúcich predstaviteľov Fed. QE2 totiž okrem akcelerácie inflácie neprinieslo pre americkú ekonomiku žiadne pozitívne dopady. Rast cien finančných aktív (ktorý by mal za normálnych okolností vyvolať rast majetku domácností a následne rast spotreby) bol z pohľadu domácností a firiem viac ako kompenzovaný rastom inflácie v dôsledku monetárnej expanzie. Celkový efekt na disponibilný príjem bol teda skôr záporný, čo sa prejavilo aj v postupnom útlme rastu spotrebných výdavkov a zhoršení sentimentu amerických domácností v priebehu prvého polroka 2011.

Čína

Čínska ekonomika od roku 2004 zdvojnásobila svoju veľkosť a prepracovala sa na pozíciu druhej najsilnejšej ekonomiky sveta po USA. Enormný čínsky rast však, samozrejme, nie je bez rizík. Azda najvýznamnejším je, že Čína bude v dohľadnej dobe nasledovať cestu Japonska, kde bol prudký rozvoj s výraznou koordinačnou úlohou štátu vystriedaný spľasnutím realitnej bubliny a (doteraz) dvoma desaťročiami stagnácie. A skutočne, v poslednom desaťročí bol realitný boom (z veľkej časti financovaný úverovou formou pri relatívne nízkych úrokových sadzbách) jedným z hlavných motorov rastu čínskej ekonomiky. Index ekonomickej aktivity v stavebníctve vzrástol v Číne za posledných desať rokov o 383%.

Zdá sa však, že Čína si z odstrašujúceho príkladu Japonska predsa len zobrala nejaké ponaučenie. Hroziace prehriatie ekonomiky a ďalšie nafukovanie realitného trhu sa Čínske autority v roku 2011 pokúsili odvrátiť sprísnením menovej politiky (rast kľúčových úrokových sadzieb a povinných rezerv v bankovom sektore - PMR). Na známky spomaľovania ekonomiky centrálna banka koncom roka zareagovala opätovným znížením PMR. Jedným z dôvodov takejto horlivosti čínskych autorít je zrejme driemajúce sociálne napätie v krajine. Čínsky hybridný systém si jednoducho kupuje lojalitu svojich občanom cez prudký ekonomický rast. Sila ne/stability tejto krajiny sa môže prejaviť v prípade vážnejších hospodárskych problémov. Skôr či neskôr k tomu dôjde, pretože ročný ekonomický rast okolo 10% je dlhodobo neudržateľný aj v prípade Číny.

"Motto roka"

Vráťme sa ešte stručne k hlavnému mottu tohto príspevku: v roku 2012 dúfajme v to najlepšie, ale pripravme sa na najhoršie. A čo teda máme na mysli pod "tým najlepším" a "najhorším"? Negatívne okolnosti môžu už v roku 2012 vyvolať zrútenie finančného systému v Európe, prudkú recesiu v eurozóne a prinajlepšom stagnáciu v ostatných kľúčových regiónoch. Naopak pozitívny scenár zahŕňa isté upokojenie (avšak rozhodne nie definitívne riešenie) dlhovej krízy, akceleráciu ekonomického rastu USA nad 3% a pokračovanie solídneho ekonomického rastu vo východnej Ázii.

Rast zahraničnoobchodnej výmeny by mal priaznivé efekty aj v eurozóne, nakoľko výpadok vnútorného dopytu by bol aspoň sčasti nahradený rastom exportných trhov. Ekonomika eurozóny by v tomto prípade mohla vzrásť tempom do 1%, avšak pri značných vnútorných rozdieloch. Svetová ekonomika a finančný trh sa budú v roku 2012 s najvyššou pravdepodobnosťou potácať niekde medzi týmito mantinelmi, avšak s prevahou rizík negatívneho charakteru. Dlhové bremeno vo vyspelých ekonomikách sa za rok nevyparí, naopak bude ešte dlhý čas vytvárať bariéru ekonomického rastu.