Španielsko je jedna katastrofa (komentár)

Španielsko je katastrofa takých rozmerov, že len málo trhových komentátorov jej skutočne rozumie. Na to, aby sme pochopili, prečo tomu tak je, potrebujeme analyzovať Španielsko v kontexte Európskej únie a tiež globálneho finančného systému.

Na úvod niekoľko dôležitých ekonomických dát o Španielsku:
• Španielska ekonomika, ktorá dosahuje asi 1 bilión eur, je štvrtou najväčšou v Európe a dvanástou najväčšou na svete;
• Oficiálne uvádzaný pomer dlhu k HDP predstavuje 68% a krajina operuje s vládnym deficitom 5,3 – 5,8%;
• Nezamestnanosť v Španielsku dosahuje 24% a je tak najvyššou zo všetkých industrializovaných krajín;
• Nezamestnanosť mladých, podobne ako v Grécku, je vyššia ako 50%;

Na prvý pohľad sa môže zdať, že dlh a deficit tejto krajiny nie je príliš veľký. Potom by sme sa mali pýtať, prečo je nezamestnanosť na takej vysokej úrovni a výnosy na desaťročných dlhopisoch sa približujú ku kritickej úrovni 7% - číslo, ktoré odštartovalo potrebu záchran Grécka a Portugalska. Odpoveď na tieto otázky je skrytá v detailoch španielskeho ekonomického „boomu“ zo začiatku nového tisícročia a tiež v jeho bankovom systéme.

Asi každý už vie, že španielsky ekonomický boom bola v skutočnosti realitná bublina poháňaná znižujúcimi sa úrokovými sadzbami a v žiadnom prípade organický ekonomický rast. Ak porovnáme bublinu na trhu s nehnuteľnosťami v USA a v Španielsku, tá americká, je iba slabý odvar.

Počas obdobia boomu bolo bežné, keď ste v Spojených štátoch počuli rozprávať sa ľudí o tom, ako dávajú výpoveď vo svojich zamestnaniach a idú pracovať ako realitní makléri. V Španielsku bol rast taký silný, že študenti opúšťali školy a začali pracovať v realitnom sektore (preto tá vysoká nezamestnanosť mládeže). Španielski študenti však neboli jediní, ktorí sa tak rozhodli. Medzi rokmi 2000 a 2008, španielska populácia narástla zo 40 miliónov na 45 miliónov (úctyhodných 12%), ako prichádzali do krajiny imigranti, aby sa zúčastnili na tomto boome. V skutočnosti bola od roku 1999 do 2007 španielska ekonomika zodpovedná za viac ako tretinu rastu celkovej zamestnanosti v EÚ. Toto je naozaj neuveriteľný údaj. Španielsko, ktorého počet obyvateľov dosahuje iba 46 miliónov, sa podieľalo na raste zamestnanosti celého európskeho regiónu (490 miliónov obyvateľov) viac ako jednou tretinou. Prasknutie realitnej bubliny a následná banková kríza bude tak v Španielsku horšia než v USA. Naznačujú to koniec koncov aj známe údaje o španielskom bankovom sektore:

• Španielske banky si v marci z ECB požičali 227 miliárd eur, čo je takmer o 50% viac v porovnaní s februárovými číslami;
• Španielske banky predstavujú 29% na celkových pôžičkách z ECB;
• Výnosy na španielskych dlhopisoch rastú, čo znižuje ich hodnotu. Práve španielske banky držia obrovské množstvo štátnych dlhopisov;

Akokoľvek zle môžu tieto čísla vyzerať, pravdou je, že sú z veľkej miery podhodnotené a nezobrazujú, v akom katastrofálnom stave je bankový systém krajiny. Dôvodom je štruktúra španielskeho bankového sektora.

Španielsky bankový systém je rozdelený na dva stupne: veľké banky (napríklad Banco Santander, Banco Bilbao) a menšie, tzv. cajas. Vznik cajas sa datuje do 19. storočia. Tie boli v tom čase podobné akýmsi vidieckym finančným centrám. Z toho dôvodu je ich v Španielsku veľký počet – na 1900 obyvateľov existuje jedna caja banka. V USA existuje napríklad jedna pobočka banky na 3130 obyvateľov, vo Veľkej Británii to je jedna banka na 6200 ľudí. A teraz to začne byť „zaujímavé“.

Až donedávna bol caja bankový systém prakticky neregulovaný. Tieto banky nemuseli dokladovať pomer poskytnutej pôžičky k odhadovanej cene nehnuteľnosti, na ktorú je táto hypotéka vystavená, nemuseli tiež podávať správy o kolateráloch pri týchto pôžičkách, prakticky nemuseli robiť vôbec nič. Nie je teda žiadnym prekvapením, že počas realitného boomu požičiavali cajas obrovské množstvá prostriedkov developerom. Druhou „vďačnou“ skupinou boli tiež mladí ľudia, ktorí využili výhodu nízkych úrokov a začali nakupovať nehnuteľnosti (pred týmto rozmachom bolo bežné, keď mladí ľudia v Španielsku žili s rodičmi až do svojej svadby). Povedané jednoducho, v rokoch 2000 až 2007 predstavovali cajas neregulovaný bankový systém, ktorý požičiaval peniaze každému, kto chcel postaviť alebo si kúpiť nehnuteľnosť.

Po tom, čo realitná bublina v Španielsku dosiahla v roku 2007 svoj vrchol, sa situácia len zhoršovala. V čase, keď väčšie španielske banky už tušili, že niečo nie je v poriadku a začali spomaľovať tempo poskytovania pôžičiek, cajas boli „all in“ a doslova dávali úvery všetkému, čo javilo známky života. V roku 1998 bol pomer hypotekárneho dlhu k HDP iba 23%, avšak do roku 2009 sa strojnásobil na takmer 70%. Počas rovnakého časového obdobia narástol tento ukazovateľ v USA z 50% na 90%. Ako sme uviedli, španielska realitná bublina je ešte väčšia ako tá americká. Do roku 2009 vlastnili cajas 56% všetkých španielskych hypoték. Povedané inak, viac ako polovica španielskej realitnej bubliny bola financovaná neregulovanými bankami. V skutočnosti, až 20% aktív týchto bánk bolo tvorených úrokmi realitných developerov, ktorí si z týchto bánk požičali obrovské sumy na svoje megalomanské projekty.

A práve toto je ten skutočný problém španielskeho bankového systému. Je nasýtený „subprime“ pôžičkami, ktoré sa naakumulovali počas jednej z najväčších realitných bublín za posledných 30 rokov. To, že situácia je naozaj vážna, dokumentuje aj rozhodnutie španielskej vlády. Tá vo februári minulého roka uviedla do platnosti legislatívu, ktorá od všetkých bánk vyžaduje, aby sa ich vlastný kapitál rovnal 8% voči ich „rizikovo váženým aktívam“. Tie z bánk, ktorým sa nepodarilo splniť túto požiadavku, sa museli zlúčiť s väčšími bankami alebo boli čiastočne znárodnené. Najneskorším termínom, kedy sa mali cajas prispôsobiť tomuto pravidlu, bol september roku 2011. Avšak, až 60% z nich nebolo schopných túto reguláciu zaviesť do praxe a čakal ich tak spomínaný osud.

Možno, že sme dosiahli bod, z ktorého už niet návratu: problémy, ktoré trápia (nielen) Európu, sú príliš veľké na to, aby ich "vyriešili" doterajšie nástroje finančného inžinierstva.

Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker.

Zdroj: Graham Summers, Phoenics Capital Research