Ústava pre Európu je dokument vyžadujúci zvýšenú pozornosť celej spoločnosti. O niekoľko rokov totiž nemusí zo sekundárnej legislatívy, napríklad v oblasti čerpania štrukturálnych fondov, kde sa momentálne vybíjame, zostať kameň na kameni. Jedine ústava prijímaná jednomyseľne je zárukou rešpektovania slovenských alebo iných národných záujmov v budúcnosti. Preto len k prvým článkom ústavy sa zozbieralo viac ako tisíc pripomienok. Paradoxom je, že výhrady sú k textu, ktorých 75 percent je zosumarizovanie už existujúcich -- a teda všetkými schválených -- zmlúv a len zvyšných 25 percent má inovatívny obsah.
Slovensko je na prahu politickej debaty o (ne)zaradení zmienky o európskom kresťanskom dedičstve do preambuly ústavy. Záležitosť je veľmi citlivá. Ak zaradenie tejto zmienky nebolo dosiahnuté na Konvente EÚ, ktorý návrh ústavy pripravoval a mal spoločensko-politický charakter, tak je málo pravdepodobné, že sa to podarí presadiť na štátnopolitickej medzivládnej konferencii, ktorá jediná môže prijať konečný text a začína sa už v októbri. V rozhodujúcich krajinách EÚ sú totiž stále vplyvnejšie islamské, židovské a iné náboženské komunity. Táto skutočnosť pravdepodobne ovplyvnila výber motta pre ústavu, ktoré v dokumentoch tohto typu má podobný význam ako povestné "na začiatku bolo slovo". Napriek tomu je skôr vnímané ako nutná okrasa textu ústavy. Je to na škodu, pretože ústavné zakotvenie väčšinového vládnutia v EÚ 25 je zásadný moment pre našu budúcnosť.
Mottom sa stali slová gréckeho štátnika a dejepisca Tukydidesa o demokracii. Podobných výrokov je iste veľa. Bolo by naivné myslieť si, že tento výber bol len gestom voči hostiteľskej krajine, kde Európska rada zasadala a odporučila návrh na rokovanie konferencie (12 z 25 krajín malo k obsahu ústavy vážne výhrady). Rozhodlo pravdepodobne obdobie -- okolo roku 400 pred naším letopočtom, keď po európskych kresťanských koreňoch ešte nebolo ani chýru. Problém je v tom, že v antickom Grécku vládla absolútna väčšina. V súčasnej Európe vládne relatívna, pretože klesá volebná účasť a rastie politická rozpoltenosť, v dôsledku čoho vládnuca väčšina v lepšom prípade reprezentuje len 25 percent obyvateľov. Zakotvenie podmienky demografickej väčšiny pri hlasovaní je demokratické pre niekoľko veľkých krajín, ale Slovensko a ďalšie malé krajiny budú permanentne v demokraticky nevládnucej menšine.
Oficiálny slovenský preklad ústavy, a teda aj motta, je zatiaľ neznámy. Česi ho preložili "My máme ústavné zriadenie... Hovorí sa mu demokracia, pretože sa opiera o väčšinu, a nielen o niekoľko málo jednotlivcov." Slovenský preklad má predpoklad byť veľmi precíznym, pretože všetkých osem kníh Tukydidesa bolo preložených z gréckeho originálu a knižne publikovaných už v roku 1985. Podľa toho motto (rešpektujúc tri bodky v texte ústavy) v slovenčine je "Štátne zriadenie, ktoré máme, ... sa volá demokracia, vláda ľudu, lebo štát spravujú viacerí, nie pár jednotlivcov".
Vytrhnutie citátu z kontextu, bodkovanie a pod. je vždy dvojsečná zbraň. Aj v tomto prípade je odsek 37 v druhej knihe Tukydidesa myšlienkovo oveľa rozsiahlejší a dáva diplomacii priestor na to, aby medzivládna konferencia zohľadnila v texte ústavy rovnováhu medzi európskymi, národnými, regionálnymi a miestnymi záujmami a inštitúciami. Priestor vytvára motto tým, že ak niekto kladie dôraz na A, musí rešpektovať aj B. Presadzovanie slovenských špecifík by však malo rešpektovať zásadnú skutočnosť -- všeobecné problémy prijatia ústavy EÚ pramenia predovšetkým z toho, že väčšina obyvateľov kontinentu sa cíti byť Európanmi iba v čisto geografickom zmysle. Vnútorne sa identifikujú ako príslušníci vlastného národa a európanstvo vnímajú ako niečo neosobné. Avšak predstava, že sa podarí prijať ústavu šitú na mieru pre dvadsaťpäť špecifík, je chybná.
StoryEditor