Hromadenie peňazí sa stalo zmyslom života našej súčasnosti. Bez peňazí nevieme uspokojovať svoje životné potreby či túžby, bez nich strácame schopnosť mobilizácie, akcie. Bez nich sme nesamostatní, akoby nesvojprávni, menejcenní, „lúzri“, ktorí nikoho nezaujímajú. Naopak, s peniazmi sa stávame „bohmi“, ktorí uvedú do pohybu všetko naokolo, ktorí zhmotňujú myšlienky a premieňajú ich na vysnívaný svet podľa svojich predstáv.
Prijali sme pravidlá tejto hry a pokúšame sa v nej dostať medzi úspešných. Svoju výkonnosť meriame číslami, funkciami, grafmi, vytvárame ekonomické teórie, modelujúce finančné toky a podriaďujeme sa im v mene „pokroku“. Rast hrubého domáceho produktu, rast osobnej spotreby, rast príjmov, rast priemyselnej produkcie usmerňujú kroky celej spoločnosti. Sme tak fascinovaní tým, čo dokážu peniaze, že nie sme schopní vidieť odvrátenú stránku vecí.
Po bankách človek
Otázka je, kde v celom tomto procese ostal človek? Čo má rast osobnej spotreby či hrubého domáceho produktu spoločné povedzme s ľudským šťastím?
Najväčšou deformáciou súčasnosti je, že ľudská spoločnosť je úplne riadená zákonmi sveta peňazí. Už nie je dôležité, čo chceme my ľudia, ale dôležitým sa stalo zachovanie funkcionality finančného sveta.
Len aby neskrachovali banky, len aby neskrachovali štáty, prijímame na seba dlhy, podriaďujeme sa podivným rozhodnutiam podivných politikov. Všetci tak mlčky pomáhame zachraňovať svet, v ktorom finanční bohovia rozhodujú o tom, kto bude kde prezidentom, premiérom či kde bude vojna o poslednú, ľahko dostupnú ropu. Svet, v ktorom je naša štátna a osobná suverenita a samostatnosť nepriamo úmerne závislá od exponenciálne rastúcej finančnej nesolventnosti. A tá každým dňom narastá.
Peniaze a politika
Od politikov nemožno čakať, že budú navrhovať riešenia, ktoré by siahali na privilégiá či základy fungovania finančného sveta, lebo ten svet ich sponzoruje. Dáva im moc ovládať masy. A ty, človek, občan trp. Zmier sa s vyššími cenami, infláciou, vyššou nezamestnanosťou, sociálnou závislosťou, so zadlženosťou, ktorú ti hádžu na chrbát, s vyššími daňami a zabudni na dôchodky, ktoré by ti dali šancu dôstojne žiť. Veď my vlastne za to nemôžeme, to ten systém, ktorému všetci slúžime, má také vedľajšie účinky. Tak nám nahovára strach. Dokedy?
Udržať dnešný stav
V polovici októbra sa v 951 mestách 82 krajín uskutočnila ďalšia vlna protestov proti korupcii, dominancii finančných inštitúcií, sociálnej nerovnosti, proti systému. Desiatky miliónov ľudí dali jasne najavo, že chcú žiť inak. Útok na základy kapitalizmu možno dnes vyzerá ako boj myši proti mačke, ale pravda je taká, že aj socializmus sa zdal ako večný a dnes si už naň pomaly nikto nespomenie.
Ľudia na Islande ako prví Európania dotiahli svoju revolúciu do konca a dnes si píšu novú ústavu. Inde to však nebude také ľahké. Globalizovaná politicko-ekonomická moc Európskej únie bude brániť status quo za každú cenu. Verte tomu, že elitné špičky naľavo aj napravo sú už pripravené. Že načo? Ako zasa zneužiť polarizáciu spoločnosti, zmanipulovať davy a zmeniť svet na svoj obraz. Alebo existuje aj iná možnosť? Povedať im všetkým: ďakujeme, skúsili sme naľavo aj napravo, kolektivizmus aj trhový mechanizmus, nechceme viac, chceme žiť inak. Kedy sa zobudíš, Slovensko? Ako vždy, posledné?
Peter Karailiev, analytik