Na brehu rieky Rubikon (komentár dňa)

Za čias Rímskej ríše rieka Rubikon tvorila hranicu medzi južnou Galiou a centrom Rímskej ríše. Žiadna z regulárnych armád Rímskej ríše nemohla prekročiť Rubikon a vkročiť na územie v okolí Ríma, pretože by hrozilo priame ovplyvňovanie Ríma armádou. Porušenie tohto zákazu znamenalo trest smrti pre veliteľa armády, ktorý tak učinil.

Keď sa veliteľ armády Gaius Július Cézar v roku 49 pred naším letopočtom rozhodol rieku prekročiť, vedel, že návratu späť niet a boj bude musieť dotiahnuť až do konca a zmeniť vládu v Ríme alebo zomrieť.

V podobnej situácii sa dnes nachádza aj ECB. Jej úlohou je strážiť cenovú hladinu v eurozóne. Tuto úlohu zvládla tak dokonale, že dnes čelí eurozóna skôr hrozbe deflácie ako inflácie, ak si odmyslíme ceny potravín a ropných produktov, ktoré sú však výsledkom celosvetovej ponuky a dopytu a ECB ich ovplyvňovať nedokáže. Toto bola jedna z najväčších chýb odídeného šéfa ECB, ktorý aj v poslednom interview tvrdil, že svoju úlohu ochrániť eurozónu pred infláciou zvládol. To, že pri nej zastavil ekonomický rast, ho nezaujíma, pretože to za úlohu on sledovať nemal.

Jean-Claude Trichet tak vymenil rast v krajinách PIGS za cenovú stabilitu v Nemecku. Nemecké obyvateľstvo, najmä dôchodcovia a sporitelia sú totiž pravdepodobne jednou z najväčších skupín, ktorá by vyššou infláciou utrpela.

ECB sa tak bude musieť rozhodnúť, či prekročí pomyselný Rubikon a začne nákupmi talianskych vládnych dlhopisov stabilizovať situáciu. Nákupy na sekundárnom trhu by mali začať okolo výnosu 9 či 10 percent, a kúpiť by mala všetko, čo bude v ponuke. Následne by financovala primárne emisie talianskej vlády pri výnose 2 až 3 percentá. Už dnes vieme, že objem nákupov dosiahne astronomických niekoľko stoviek miliárd eur. Cesty spať nebude. Inflácia o veľkosti 5 percent po dobu 3 až 5 rokov nominálne odľahčí dlžníkom, teda aj vládam krajín PIGS a podiel dlhu k HDP klesne. Dôležité bude, aby s tým nebola spojená reštriktívna monetárna politika ECB a úrokové sadzby zostali na úrovniach okolo nuly.

Potrestaní by tak boli najmä jednotlivci a inštitúcie, ktoré sa spoliehajú na výnosy vládnych dlhopisov a doteraz bezstarostne inkasovali úrok. Podobne oslabenie EURUSD k 1 až 1,15 by európskym exportérom pomohlo, prispelo by aj k zvýšeniu inflácie. Podobne je ľahšie relatívne znížiť mzdy infláciou, ako pri deflácii žiadať od zamestnancov zníženie miezd o 20 percent, ako sme tomu svedkami dnes v Grécku. Po vzraste cenovej hladiny o 20 či 30 percent by sa rast inflácie pribrzdil podobne, ako to urobil Paul Volcker začiatkom 80. rokov v USA.

Nemecko si musí zvyknúť na to, že kultúra južanských krajín v dodržiavaní rozpočtových pravidiel je výrazné nižšia a inflácia je jeden z nástrojov, ktorý Talianom, Španielom, Portugalcom či Grékom v minulosti pomáhal bojovať s týmto problémom. Veď nie je to tak dávno, keď ste na nákup jedného kopčeka zmrzliny v Taliansku potrebovali 3 až 5 tisíc lír.

Nárast cenovej hladiny by mohol tiež podporiť tiež rast ropy k 200 či 300 dolárom za barel po preventívnom útoku Izraela na Irán, ktorý sa USA snažia oddialiť za rok 2012, pripadne hystéria v médiách o tom, že ECB sa rozhodla tlačiť peniaze. Nemožno médiám dnes vyčítať, že kríza je pre nich zaujímavá téma. Ak však ECB s novým šéfom Talianom, bývalým šéfom Goldman Sachs Europe, "Supermáriom", za podpory krajín PIGS a Francúzska pristúpi k masívnym nákupom a nebude sa spoliehať na EFSF, ktorý vďaka hašterivosti politikov po celej Európe dostatočnú veľkosť nikdy nedosiahne, sa z dnešného pesimistického, takmer samovyplňujúceho motívu dňa "šetrite, pretože príde kríza a všetko bude lacnejšie" zmení na "míňajte a investujte, pretože inflácia vám našetrené peniaze znehodnotí". Väčšina opýtaných manažérov by vám určite potvrdila, že druhý motív je pre hospodárstvo SR a EÚ lepší.

Jastrabi z nemeckej centrálnej banky budú musieť akceptovať, že zvyšok Európy na ich hru smerom deflácii a k integrácii nepristúpi. Pripadne si páni môžu v Nemecku prijať novú menu. Vystupovať slabým z eurozóny je totiž ťažšie ako silným zakladať novú menu. Či by však následne Nemecko vďaka svojej novej silnej mene vo svete svoje produkty so ziskom dokázalo predať alebo či by si Slovensko nové silnejšie euro malo osvojiť, napriek ponuke zostáva otázne!