Najbližších štrnásť dní môžu trhy podceňovať riziká spojené s ďalším osudom eura, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, veľké aukcie vládnych dlhopisov kľúčových krajín eurozóny (Talianska a Španielska), ktoré tak iritujú euro, prídu na program až 12. resp. 13. januára.
Po druhé, trhy dlhopisov v eurozóne môžu opäť zaplápolať nádejou, že nadchádzajúce stretnutie Merkelová-Sarkozy či zasadnutie ECB prinesú niečo zásadne nové. A konečne po tretie, nadchádzajúce konjunkturálne údaje z USA (ISM, payrolls), rovnako ako začiatok výsledkovej sezóny firiem v USA by sa mali vydariť.
Optimistická pieseň začiatku roka však nebude znieť dlho a hĺbka euro-problému začne rýchlo dusiť akékoľvek trvalejšie zárodky globálneho optimizmu. Pripomínajú to tiež posledné dve správy zo Španielska a z Grécka. Španieli už na konci minulého týždňa oznámili, že deficit za rok 2011 bude o celé dva percentuálne body vyšší (približne 8% HDP). A v nedeľu minister hospodárstva Louis Guindos dokonca pripustil, že deficit môže prekonať aj hranicu 8% HDP.
Grécka tlač okrem toho začína špekulovať o tom, že päťdesiatpercentný odpis gréckeho dlhu z kníh súkromných investorov nebude stačiť. Už tak pritom prebiehajú rokovania o dobrovoľných odpisoch gréckeho dlhu komplikovane. Rad európskych finančných situácií je v zložitej situácii a vo chvíľach, kedy majú zháňať nový kapitál, sa im dobrovoľne odpúšťať Grécku nechce... Výhodnejšie im nakoniec môže prísť vyvolať (nedobrovoľný) bankrot Grécka a spustiť výplatu náhrad z CDS kontraktov.
Čo teda bude treba k zastaveniu nákazy? Dva kroky. Okamžitá zodpovednosť leží v rukách Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá asi bude musieť dať ruku do ohňa za Španielsko a Taliansko (zvýšiť nákupy ich dlhopisov na sekundárnom trhu). Obe krajiny sú schopné dlhodobo splácať svoj dlh (na rozdiel od Grécka). Bez priamej podpory ECB sa k nim však trhy postaví pravdepodobne chrbtom a počas prvých troch mesiacov nového roka môžu padnúť.
Zatiaľ čo ECB bude musieť hasiť napätie na talianskom a španielskom trhu, európski politici by mali definitívne rozlúsknuť grécku otázku, ako exemplárny prípad krajiny, ktorá svoj dlh nikdy nesplatí. Budú potrebné hlbšie odpisy, ktoré zasiahnu širšie spektrum veriteľov. Otázkou zostáva, či k nim dôjde na základe "dobrovoľnej" dohody alebo jednostranným vyhlásením bankrotu.
Tieto dva kroky nie sú hlbokým a trvalým riešením dnešných problémov eurozóny. Ide len o kroky potrebné k stabilizácii, o akúsi záchrannú brzdu, bez ktorej debate nad dlhodobejšími reformami fungovania menovej únie chýba zmysel.
Jan Burešhlavný ekonóm Era Poštovní spořitelny |