Bankrot Grécka po vzore Argentíny? Radšej nie

So záujmom som si prečítal ekonomicko-finančnú analýzu situácie v Grécku a podporné skúsenosti z Argentíny pre pozitívne, respektíve menej negatívne dopady vyhlásenia bankrotu. V Argentíne došlo po vyhlásení bankrotu koncom roku 2001 k obnoveniu ekonomického rastu a postupnému znižovaniu nezamestnanosti. Možno však podobný vývoj očakávať aj v Grécku?

Aby bol možný reálny ekonomický rast, je potrebný rast spotreby (alebo vývozu) energie. Dnes je najhodnotnejším energetickým zdrojom jednoznačne (konvenčná) ropa. Aká bola energetická situácia Argentíny počas ekonomickej krízy v rokoch 1999-2002?

V roku 1998, teda rok pred začiatkom ekonomickej krízy (ktorú charakterizovala stagflácia a deflácia) dosiahla ťažba konvenčnej ropy v Argentíne maximum. Spolu s ťažbou klesala aj spotreba ropy (vývoz zostal približne rovnaký) až do roku 2002. Po vyhlásení bankrotu koncom roku 2001 došlo k výraznej devalvácii meny (a výraznej inflácii). Devalvácia (a zrušenie dlhu) výrazne prispeli ku zvýšeniu konkurencieschopnosti Argentíny a zvýšeniu relatívnych príjmov z vývozu ropy, a viedli tiež k domácemu zvýšeniu spotreby ropy a ekonomickému rastu. Ťažba ropy však naďalej rýchlo klesá, vývoz ešte rýchlejšie.

Aká bola energetická situácia v Rusku, ktorého ekonomické problémy vyvrcholili vyhlásením štátneho bankrotu v roku 1998? Prvé ekonomické problémy bývalého Sovietskeho zväzu možno vystopovať už do roku 1988 a v roku 1991 Sovietsky zväz prestal existovať (takmer „zázračne“ rýchlo). Tak ako v prípade Argentíny, pozrime sa na ťažbu ropy v Rusku:

V roku 1988 dosiahla ťažba ropy v Rusku (doteraz neprekonané) maximum, v roku 1989 bolo dosiahnuté maximum v celkovej spotrebe ropy. Až po vyhlásení bankrotu 17. augusta 1998 a devalvácii rubľa došlo k postupnému zlepšovaniu situácie, obnoveniu investícií do ťažby ropy a opätovnému nárastu vývozu ropy. K výraznému obnoveniu rastu spotreby však už nedošlo. Podrobnejšie vysvetľuje udalosti predchádzajúce kolapsu Ruska (napr. prvá ropná kríza za čias Brežneva už v roku 1978), ako aj nasledujúci vývoj v tejto krajine v spojitosti s ropou profesor ekonómie Douglas Reynolds.

Aká je energetická situácia v Grécku?

V Grécku dosiahla spotreba ropy maximum v roku 2007 a bezprecedentný pokles v spotrebe pokračuje, spolu s výraznou kontrakciou ekonomiky. Problém v Grécku je, že ak vyhlási bankrot a dôjde k devalvácii meny, krajina nemá možnosť ako využiť tejto výhody a zvýšiť spotrebu vlastných energetických zdrojov a použiť ich buď na rast vlastnej spotreby alebo rast vývozu. Navyše, devalvácia meny ďalej zodpovedajúco zvýši cenu ropy (t. j. zníži dostupnosť) pre Grékov.

Aj keď ekonomicky a politicky dôležitých rozdielov (prípadne analógií) medzi Argentínou, resp. Ruskom, a Gréckom by sa našlo oveľa viac, domnievam sa, že iba na základe rozdielnej energetickej situácie Argentíny, resp. Ruska, a Grécka, bohužiaľ, nemožno očakávať, že po bankrote a devalvácii meny sa situácia v Grécku výrazne zlepší, alebo aspoň prestane zhoršovať. Ďalšie zadlžovanie, samozrejme, tiež nie je riešením situácie.

Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že zrušenie zlatého štandardu v roku 1971 v USA nasledovalo rok po dosiahnutí maxima ťažby konvenčnej ropy v USA. To je však už na samostatnú analýzu...