Rakúske banky ohrozuje aj naša daň (komentár dňa)

Počas posledných dvoch desaťročí sa rakúske banky sústreďovali na expanziu do strednej a východnej Európy – stratégia, ktorá umožnila, aby sa Rakúsko vyhlo efektom krízy v západnej Európe. Avšak, expozícia voči krajinám, ktoré zažili finančnú nestabilitu od začiatku európskej krízy, ako napríklad Rumunsko, Maďarsko a Ukrajina, mala niekoľko "úskalí", ktoré ohrozovali pobočky pôsobiace v týchto krajinách a tiež materské rakúske banky, najmä po nedávnom znížení rakúskeho ratingu agentúrou Standard&Poor´s. Aj napriek tomu, Rakúsko stále považuje strednú a východnú Európu za ziskové trhy, a bude preto pokračovať v posilňovaní pozície finančného lídra v tomto regióne a zároveň bude pracovať na obmedzení expozície voči najrizikovejším krajinám.

Vplyv rakúskeho bankového sektoru v strednej a východnej Európe má počas prebiehajúcej finančnej a politickej krízy v Európe svoje pre aj proti. I keď sa mu podarilo vyhnúť epicentru krízy, ktorá zasiahla západnú Európu, začína sa v krajinách strednej a východnej Európy zvyšovať množstvo nesplácaných pôžičiek denominovaných v cudzej mene. Expozícia rakúskych bánk voči finančne nestabilným krajinám ako Maďarsko a Ukrajina bola sčasti dôvodom rozhodnutia S&P znížiť úverový rating Rakúska z AAA na AA+. Agentúra si myslí, že Viedeň môže byť donútená zachraňovať svoje banky, krok, ktorý by zvýšil rakúsky verejný dlh, ktorý momentálne dosahuje približne 72% HDP. V roku 2009 museli Rakúšania vytvoriť balíček o veľkosti 100 miliárd eur, ktorý obsahoval kapitálové infúzie, štátne garancie na zabezpečenie prístupu k likvidite a poistné krytie.

Aj napriek týmto negatívam, Rakúsko si stále myslí, že stredná a východná Európa je rentabilným trhom a kľúčom k vybudovaniu väčšej geopolitickej sily Rakúska v susedných krajinách. Preto ostane Rakúsko v najbližšej budúcnosti hlavným finančným hráčom v tomto regióne.

Vplyv rakúskeho bankovníctva vo východnej Európe

Rakúsko ťažilo z pádu Sovietskeho zväzu dvoma spôsobmi. Po prvé, Rakúsko sa stalo geografickým centrom Európskej únie pri expanzii východnej Európy. V rovnakom čase, bývalé komunistické krajiny v týchto častiach Európy začínali otvárať svoje trhy okolitému svetu, čím vytvárali potreby pre vznik bankového sektoru, pri vytáraní ktorého nemali žiadne skúsenosti, a ani kapitál.

Viedeň to videla ako príležitosť jednak z finančného hľadiska, ale tiež ako spôsob získať späť časť svojho vplyvu, ktorý dosahovala v Rakúsko-Uhorsku. Toto historické pozadie využila na obrovskú expanziu do tohto regiónu účasťou v privatizácii bánk, ktoré boli dovtedy vlastnené štátom. V bývalých sovietskych satelitoch otvorila vlastné banky a poskytovala priame zahraničné pôžičky.

Následkom tohto procesu dosahujú dnes rakúske banky takmer 20% trhový podiel v krajinách strednej a východnej Európy. Celková medzinárodná expozícia rakúskych bánk v prvom štvrťroku 2011 predstavovala 380 miliárd eur, čo je 134% HDP krajiny. V podmienkach HDP, rakúska expozícia je väčšia ako francúzska (121% HDP), ale menšia ako expozícia Veľkej Británie (173%) alebo Švajčiarska (323%). Dve tretiny expozície Rakúska sú koncentrované v strednej a východnej Európe s najväčšími pohľadávkami v Českej republike, Rumunsku, Maďarsku, Chorvátsku a na Slovensku. Rakúsko však nie je jediným hráčom v tomto regióne; Rusko sa tiež postupne snaží vyťažiť z finančnej krízy v Európe kúpou bánk vo svojej bývalej sfére vplyvu.

Expozícia rakúskych bánk voči strednej a východnej Európe

Výhody a riziká

Rakúska „východná“ stratégia znamená, že banky tejto krajiny majú obmedzenú expozíciu voči finančnej kríze v západnej Európe. Hlavné pobočky rakúskych bánk v západnej Európe sa nachádzajú v Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii a Holandsku a voči problémovým krajinám, akými je napríklad Írsko, Španielsko, Grécko a Portugalsko je ich držba zanedbateľná.

Rakúske banky však aj napriek tomu krízu pociťujú – jednak v reálnej ekonomike a tiež vo finančnom sektore krajín strednej a východnej Európy. Úverové podmienky sa pre firmy a domácnosti v tomto regióne stále zhoršujú a prístup k prostriedkom sa zmenšuje, keďže likvidita na trhu vysychá. Konkrétne majú rakúske banky problém s pôžičkami denominovanými v zahraničných menách. Veľká časť pôžičiek je práve vo východnej Európe poskytnutá v zahraničných menách (hlavne v eurách a švajčiarskych frankoch), s čím potom vznikajú problémy so splácaním, keď proti týmto menám devalvujú lokálne meny. Do polovice roku 2011 boli viac ako dve tretiny pôžičiek rakúskych bánk poskytnutých domácnostiam v krajinách ako Maďarsko, Rumunsko, Ukrajina a Chorvátsko denominovaných v cudzej mene. Situácia bola veľmi vážna najmä na Ukrajine, kde prebehla v polovici roku 2008 obrovská devalvácia meny a v menšej miere sa to isté odohralo tiež v Maďarsku a v Rumunsku. Dôsledkom takéhoto vývoja bol dramatický nárast meškania splátok, keďže dlžníci boli stále menej schopní splácať svoje úvery – priemerná úroveň nesplácaných pôžičiek rakúskych bánk operujúcich v strednej a východnej Európe je 14,1% - takmer dvojnásobok v porovnaní s bankami pôsobiacimi v Rakúsku.

Odpoveďou rakúskych bánk na tento stav bola zmena ich obchodnej stratégie – sprísnili úverové podmienky a štandardy pre poskytnutie pôžičiek a zvýšili tiež úrokové miery. Rakúske banky sa týmto snažili konsolidovať svoju prítomnosť v „nízko rizikových“ krajinách EU, za aké je považovaná napríklad Česká republika (kde bankové regulácie zabraňujú rizikovým praktikám pri poskytovaní pôžičiek) a tiež Slovensko a obmedziť svoju expozíciu k nečlenským krajinám ako napríklad Ukrajina.

Čo je však dôležitejšie, rakúske banky spomalili požičiavanie v zahraničných menách. I keď sa množstvo týchto pôžičiek v prvej polovici minulého roku znížilo o 5,8%, úvery v švajčiarskom franku stále tvoria približne jednu pätinu všetkých pôžičiek v zahraničnej mene poskytnutých hlavnými rakúskymi bankami domácnostiam a nefinančným inštitúciám. Aj napriek tejto redukcii predstavujú objemy takýchto pôžičiek – v Rakúsku a tiež v strednej a východnej Európe – značné riziko pre rakúske banky. Nedávne kroky niektorých vlád v tomto regióne, ako napríklad zavedenie bankovej dane v Maďarsku a na Slovensku, tiež zhoršujú profitabilitu rakúskych bánk. Rakúske banky sú teda pevne spojené s ekonomickým a politickým osudom strednej a východnej Európy.

Opatrne s investíciami

Krajiny strednej a východnej Európy sú stále omnoho menej finančne rozvinuté ako tie na západe Európy. Tento región má však stále najlepšie dlhodobé rastové vyhliadky v rámci celej Európy. Očakáva sa, že do roku 2016 bude tieto štáty rásť o 2% rýchlejšie ako krajiny západnej Európy.

Rakúske banky budú teda pokračovať vo vnímaní tejto oblasti ako potenciálne ziskového trhu a ostanú ústredným finančným hráčom, i keď sa budú snažiť obmedziť svoju prítomnosť v najproblematickejších krajinách – najmä tých, ktoré sa nenachádzajú v EU. Rakúske banky budú z toho dôvodu vo svojej expanzii viac selektívne a budú sa sústreďovať predovšetkým na krajiny, pri ktorých budú považovať riziko za najnižšie.

Zdroj: Stratfor